videní: 2.3K
Adolf Hitler sa sám rozhodol vziať si život. Bol si vedomý svojho konca. Domnieval sa, že svet stráca jedného z najväčších mužov histórie.
Na jeseň roku 1941 sa nemecké fašistické vojská hnali Sovietskym zväzom ako spúšť. Ostatné prizerajúce sa štáty len tipovali, koľko ešte potrvá, kým bude Sovietsky zväz na kolenách. Adolf Hitler bol názoru, že pár týždňov. Dokonca nariadil, aby vojakom ani nevydávali zimné oblečenie. Po Sovietskom zväze bolo na rane v rámci Európy snáď už len Anglicko. Ale aj to sa poddá. Následne nad celou Európou zaveje hákový kríž. Neskôr aj nad celým svetom. To bol plán.
Vo svojich očiach nádejný svetovládca Adolf Hitler dlho trval na svojom presvedčení, dokonca aj po porážke pri Stalingrade, pri Kursku, ale aj pri Al-Alamajne či v Normandii. Jeho sebavedomie plynulo z tajných zbraní. Aj v posledných dňoch plánoval účinnú obranu a protiútok s jednotkami, ktoré už neexistovali. Jeho postavenie bolo mizerné však už dávno predtým.
Hitler sa menil na trosku. Po atentáte v júli 1944 sa mu začala triasť ruka a nohu za sebou už len ťahal. Neskôr úplne zostarol, triasli sa mu obe ruky a aj hlava, pohľad mal nesústredený.
Pobočník generála Heinza Guderiana po návšteve u neho, ktorá sa konala v februári 1945, napísal: „Veľmi zhrbený sa ku mne pritacká. Podáva mi pravicu a pritom si ma meria čudným prenikavým pohľadom. Jeho dlaň je mäkká a bezvládna, v jej stisku niet nijakej sily. V očiach sa mu mihoce neopísateľný odpudzujúci lesk…Všetky jeho pohyby pripomínajú pohyby starca.“
Už to nebolo to čo bývalo. Ešte ťažšie a potupnejšie chvíle ho však ešte len čakali. Boli to predovšetkým tie, kedy sa musel schovávať po bunkroch. Celé týždne, ba dokonca mesiace. V poslednom období žil v priestoroch hlboko pod budovou ríšskeho snemu.
Hitler chodil po chodbách a kadekomu vysvetľoval na mape, akú taktiku pouličných bojov zvolí a ako nasadí Wenckovu armádu pri oslobodzovaní Berlína. Na koniec si priložil k hlave zbraň. Podobne, ako o niekoľko rokov neskôr Stalin.
Skončilo sa tak jedno z najtemnejších období v histórii ľudstva a nám len ostáva dúfať, že spravíme všetko preto, aby sa už nikdy neopakovalo.
