videní: 4.2K
Napriek tomu, že liek na smrteľné kiahne, ktoré kosili na celom svete vynašiel Angličan, samotné Anglicko ho odmietalo. Odmietalo ho dlhé roky. Namiesto uznania sa Edwardovi Jennerovi dostalo posmechu.
Jedného dňa sa jedna pacientka zarozprávala u svojho lekárnika menom Ludlow. Okrem iného hovorili o kiahňach, ktoré vtedy, pred stáročiami, nazývali čierne. Boli kade-tade prítomné, a kam zavítali, tam zabíjali. V rokoch 1546 až 1586 vypukla v Európe epidémia. Presnejšie šesťkrát. V období, kedy žil a ordinoval lekárnik Ludlow, presnejšie v druhej polovici 18. storočia, na kiahne zomrel každý desiaty Londýnčan.
Keď po plodnej debate opúšťala istá pacientka lekárnika Ludlowa, poznamenala: „Chvalabohu, ja už čierne kiahne nemôžem dostať, pretože som kedysi prekonala kravské kiahne.“ Debata skončila aj pre pacientku, aj pre lekárnika Ludlowa. V miestnosti bol však aj niekto iný. Bol to mladík menom Edward Jenner, ktorý sa u pána Ludlowa zaúčal, a tento rozhovor si akosi vypočul. A presne tu sa to celé začalo.
Kravské kiahne mali oveľa ľahší priebeh, ako tie čierne. Ako príznak boli viac-menej iba menšie vyrážky. Poznámka, ktorú pri odchode pacientka z lekárne vyslovila, nedala Jennerovi spávať. Roky skúmal priebeh ochorenia a viac-krát si overil, že prekonanie kravských kiahní, naozaj umožní získať imunitu voči pravým.
Písal sa máj, 1796. Z vriedkov dievčatka chorého na kravské kiahne vzal hnis a ihlou ho zaniesol pod kožu 8-ročného chlapca. Keď mu neskôr naočkoval aj pravé kiahne, chlapec odolal a neochorel.
Jenner sa ponáhľal a podal správu Kráľovskej spoločnosti pre prírodné vedy v Londýne. Čo však nik nečakal, správu zamietli. Pán nikto odnikiaľ z vidieku predsa nemôže byť tak opovážený. Jenner vystavili obrovskej kritike. A pri nej bol prítomný aj nemecký filozof Immanuel Kant, ktorý napísal: „Jennerovým očkovaním kravských kiahní sa ľudstvo až priveľmi stavia na úroveň zvieratstva.“ Napokon dodal, že „by mu tak mohla byť naočkovaná zvieracia brutalita“.
Jenner namiesto uznania utŕžil posmešky aj od iných odborníkov, akými bol napríklad aj Emil Knodt.
Očkovanie proti kiahňam sa však predsalen ujímalo. V roku 1806 ho ako povinné zaviedli Švajčiari. Ako poslední v Európe o asi 60 rokov neskôr Angličania, krajania Jennera, ktorý víťazil nad strašnou chorobou.
Zdroj: Zeimusu, CC BY-SA 3.0, Link | topdesat
