Minuloročné rekordy zostali v tieni tohtoročnej tragédie. Letné horúčavy v Európe si v roku 2026 vyžiadali viac než 50-tisíc obetí a vedci pripisujú približne dve tretiny týchto úmrtí dodatočnému otepleniu spôsobenému ľudskou činnosťou. Vyplýva to z novej vedeckej štúdie, o ktorej informovala agentúra Associated Press
Ilustračné foto/ Foto: Pixabay
Podľa informácií portálu ABCNews, výskumníci analyzovali úmrtnosť súvisiacu s horúčavami v 854 európskych mestách počas júna, júla a augusta. Podľa ich výpočtov zomrelo v dôsledku vysokých teplôt 50 391 ľudí. Z toho 32 619 úmrtí súviselo s dodatočným oteplením, ktoré je dôsledkom spaľovania uhlia, ropy a zemného plynu.
Počet obetí bol približne o 71 percent vyšší než v lete 2022, ktoré bolo podľa rovnakého výskumného tímu dovtedy najtragickejšie. Vtedy odhadli počet úmrtí na 29 480.
Vedci zároveň upozorňujú, že skutočný počet obetí môže byť ešte vyšší. Analýza nezahŕňa májovú vlnu horúčav a zameriava sa iba na 854 miest, v ktorých žije približne 40 percent európskej populácie.
Najhoršie obdobie prišlo v júni
Približne tretina všetkých zaznamenaných úmrtí pripadla na obdobie od 17. júna do 1. júla. Išlo o mimoriadne intenzívnu vlnu horúčav, počas ktorej boli teploty v niektorých oblastiach výrazne vyššie než obvykle.
Klimatologička Clair Barnesová z Imperial College London upozornila, že infraštruktúra mnohých miest v západnej a severnej Európe nie je dostatočne pripravená na takéto extrémne teploty.
Medzi krajiny s najvyšším počtom obetí patrili Taliansko, Francúzsko, Španielsko a Nemecko. Z európskych hlavných miest malo podľa výskumu za obdobie rokov 2000 až 2025 najvyšší počet úmrtí súvisiacich s horúčavami Rím.
Najviac ohrození sú seniori
Viac než polovica ľudí, ktorí počas letných horúčav zomreli, mala najmenej 85 rokov. Extrémne teploty však neohrozovali iba najstarších obyvateľov. Podľa spoluautora štúdie Garyfallosa Konstantinoudisa si horúčavy vyžiadali aj viac než 800 obetí vo veku od 20 do 44 rokov.
Vysoké teploty predstavujú záťaž pre ľudský organizmus a môžu byť obzvlášť nebezpečné pre seniorov, ľudí s chronickými ochoreniami a ďalšie zraniteľné skupiny.
Odborníci zároveň upozorňujú, že úmrtia spôsobené horúčavami sa v štatistikách často nezaznamenávajú priamo ako následok tepla. Preto vedci používajú štatistické modely, ktoré porovnávajú skutočnú úmrtnosť s očakávaným počtom úmrtí pri miernejších teplotách.
Ako vedci oddelili vplyv klimatických zmien
Výskumný tím porovnával odhadované následky tohtoročných horúčav so simuláciami sveta, v ktorom by nedochádzalo ku klimatickým zmenám spôsobeným človekom. Rozdiel medzi týmito scenármi umožnil vedcom odhadnúť, aká časť úmrtí súvisela s dodatočným oteplením.
Podiel úmrtí spôsobených vplyvom globálneho otepľovania podľa vedúcej autorky štúdie vzrástol z približne 45 percent na začiatku tisícročia na približne 65 percent v súčasnosti.
Výsledky tak poukazujú na rastúci význam klimatických zmien pri hodnotení zdravotných následkov extrémneho počasia. Treba však zdôrazniť, že ide o štatistické odhady, nie o individuálne určenie príčiny smrti každej obete.
Varovanie pred ďalšími vlnami horúčav
Odborníci zdôrazňujú potrebu lepších systémov včasného varovania, dostupného chladenia budov a ochrany ľudí, ktorí sú počas extrémnych teplôt najviac ohrození.
Samotné prispôsobovanie sa horúčavám však podľa nich nestačí. Dôležité je aj znižovanie emisií skleníkových plynov, ktoré prispievajú ku globálnemu otepľovaniu.
Tohtoročné údaje podľa výskumníkov ukazujú, že extrémne horúčavy už nie sú iba otázkou nepohodlia počas letných dní. Predstavujú vážnu hrozbu pre verejné zdravie a vyžadujú si prípravu zo strany miest, štátov aj zdravotníckych systémov.
