Železné putá objavené vo Francúzsku prinášajú nový pohľad na život v keltskej Európe pred viac ako 2 300 rokmi. Archeológovia ich označili za mimoriadne vzácny nález, ktorý môže potvrdzovať existenciu organizovaného obchodu s otrokmi v predrímskej Galii. Objav zároveň naznačuje, že na lokalite pôsobili nielen remeselníci, ale aj obchodníci s ľuďmi.
Železné putá prekvapili archeológov
Počas archeologického výskumu v meste Allonnes vo francúzskom údolí Loiry objavili odborníci päť párov približne 2 300 rokov starých železných okov. Samotný nález pochádza z vykopávok uskutočnených v roku 2019, no výsledky dvojročného výskumu zverejnil Francúzsky národný inštitút pre preventívny archeologický výskum (INRAP) až v júli 2025.
Lokalita pochádza z 3. storočia pred naším letopočtom, keď tu existovala keltská osada spojená s náboženským komplexom. Archeológovia už predtým vedeli, že na tomto mieste pôsobili špecializovaní remeselníci vrátane kováčov, bronziarov či medených kováčov, no objav železných okov bol pre nich veľkým prekvapením.
Mimoriadne vzácny nález z neskorej doby železnej
Počas vykopávok sa našlo množstvo kvalitných kovových predmetov, medzi nimi meče, hroty kopijí, kľúče či kovania konských postrojov. Najväčšiu pozornosť však vzbudili práve železné putá.
Výskumníci objavili jedno dvojité puto na zápästia, jedno puto na členok a tri ďalšie časti kovových okov. Podobné predmety sa na keltských náleziskách objavujú len veľmi zriedkavo, preto ich odborníci označili za mimoriadne cenné.

Dôkaz o obchode s otrokmi?
Podľa archeológov môže objav naznačovať, že Allonnes nebola iba remeselným centrom, ale aj významným miestom spojeným s obchodom s otrokmi počas neskorej doby železnej.
Špecialista na keltské kováčstvo Thierry Lejars uviedol, že kombinácia objavených zbraní a železných okov poukazuje na spoločnosť s výraznou sociálnou hierarchiou, v ktorej existovali dominantné skupiny aj podriadení jednotlivci – pravdepodobne vojnoví zajatci alebo otroci.
Ako fungovalo otroctvo v keltskej Galii
Historické pramene naznačujú, že keltské kmene, známe ako Galovia, zotročovali vojnových zajatcov, odsúdencov aj dlžníkov. Tí následne pracovali najmä v poľnohospodárstve a po zotročení prichádzali o všetky svoje práva. Ich majitelia ich mohli kupovať, predávať alebo darovať.
Keďže samotní Kelti po sebe zanechali len veľmi málo písomných záznamov, väčšina poznatkov o ich spoločnosti pochádza z archeológie alebo zo správ gréckych a rímskych autorov. Práve preto majú podobné objavy veľký význam.
Nový pohľad na život pred 2 300 rokmi
Nález z Allonnes poskytuje jedinečný pohľad na menej známu stránku keltskej spoločnosti. Zatiaľ čo väčšina archeologických objavov odhaľuje zbrane, šperky alebo remeselnú výrobu, železné putá pripomínajú, že súčasťou každodenného života bola aj existencia otroctva a obchodovania s ľuďmi.
Výskumníci veria, že ďalšie analýzy lokality môžu priniesť nové dôkazy o fungovaní keltských osád a lepšie objasniť, akú úlohu zohrávalo otroctvo v spoločnosti neskorej doby železnej.
Zdroj: sciencefocus | topdesat
