Kaspické more je najväčším vnútrozemským vodným útvarom na svete, no z geografického hľadiska nejde o more. Kaspické more nemá prirodzené spojenie so svetovým oceánom, a práve preto ho odborníci zaraďujú medzi jazerá. Hoci jeho názov môže byť mätúci, vedecké vysvetlenie je pomerne jednoduché a zároveň veľmi zaujímavé.
Prečo Kaspické more nie je morom?
Pri pohľade na mapu len málokto pochybuje, že Kaspické more je skutočným morom. Má obrovskú rozlohu, slanú vodu, pobrežie dlhé tisíce kilometrov a nachádza sa na hranici Európy a Ázie. Napriek tomu ho geografi považujú za jazero, a to z jedného zásadného dôvodu – nie je spojené so svetovým oceánom.
Za more sa vo všeobecnosti považuje vodná plocha, ktorá je priamo alebo nepriamo prepojená s oceánom. Takéto spojenie umožňuje výmenu vody, vznik prílivu a odlivu či pôsobenie morských prúdov. Kaspické more však takéto prepojenie nemá. Je zo všetkých strán obklopené pevninou a voda z neho neodteká do žiadneho mora ani oceánu.
Práve preto spĺňa definíciu jazera, hoci svojimi rozmermi pripomína skôr menší oceán.
Najväčšie jazero planéty
S rozlohou približne 378-tisíc štvorcových kilometrov je Kaspické more najväčším jazerom na svete. Na porovnanie, jeho plocha je väčšia než celé územie Nemecka a niekoľkonásobne prevyšuje rozlohu najväčších európskych jazier.
Ako je na tom Slovensko?
Kaspické more je svojou rozlohou skutočný gigant. Zaberá približne 378 000 štvorcových kilometrov, zatiaľ čo Slovensko má rozlohu necelých 49 000 štvorcových kilometrov. To znamená, že Kaspické more je takmer osemkrát väčšie ako celé územie Slovenska. Ak by ste si predstavili mapu Slovenska položenú na hladinu Kaspického mora, zmestila by sa tam takmer osemkrát. Aj preto sa na prvý pohľad javí skôr ako skutočné more než jazero, hoci z geografického hľadiska ide o najväčšie vnútrozemské jazero na svete.
Jeho dĺžka dosahuje približne 1 200 kilometrov a v najširšom mieste meria viac ako 430 kilometrov. V najhlbšej časti na juhu siaha až do hĺbky približne 1 025 metrov, čo z neho robí jedno z najhlbších jazier na svete.
Tieto rozmery sú jedným z dôvodov, prečo si vyslúžilo pomenovanie „more“, hoci z vedeckého hľadiska ide o jazero.
Odkiaľ sa berie voda?
Najväčším prítokom Kaspického mora je rieka Volga, ktorá zabezpečuje približne 80 percent všetkej vody pritekajúcej do jazera. Okrem nej do Kaspického mora ústia aj ďalšie významné rieky, napríklad Ural, Terek či Kura.
Zaujímavosťou je, že voda z jazera nikam neodteká. Keďže nemá prirodzený výtok, jediným spôsobom, akým ho opúšťa, je odparovanie. Práve preto hladina Kaspického mora prirodzene kolíše a v priebehu histórie sa viackrát výrazne zmenila.
Vedci navyše upozorňujú, že klimatické zmeny a rastúce teploty môžu v budúcnosti spôsobiť ďalší pokles hladiny, čo by mohlo ovplyvniť miestne ekosystémy aj hospodárstvo okolitých krajín.
Prečo je voda slaná?
Mnohých ľudí prekvapí, že napriek tomu, že ide o jazero, voda v Kaspickom mori nie je sladká. Obsahuje približne 10 až 13 gramov soli na liter, preto sa označuje ako brakická.
Je však výrazne menej slaná než oceány, ktorých priemerná salinita dosahuje približne 35 gramov soli na liter. Vďaka tomu tu dokážu žiť druhy živočíchov typické pre sladkovodné aj slanšie prostredie.
Práve jedinečné podmienky robia z Kaspického mora domov mnohých vzácnych rastlín a živočíchov.
Ktoré krajiny ležia pri Kaspickom mori?
Pobrežie Kaspického mora si delí päť štátov:
- Rusko
- Kazachstan
- Azerbajdžan
- Turkménsko
- Irán
Každá z týchto krajín využíva more na dopravu, rybolov aj ťažbu prírodných surovín. Mimoriadne významné sú rozsiahle ložiská ropy a zemného plynu ukryté pod jeho dnom, ktoré patria medzi najväčšie na svete.
Najväčším mestom na pobreží je azerbajdžanské hlavné mesto Baku. Už viac než sto rokov patrí medzi významné centrá ropného priemyslu.
Kaspické more ukrýva vzácne živočíchy
Jedným z najznámejších obyvateľov Kaspického mora je jeseter. Práve z tejto oblasti pochádza veľká časť svetovej produkcie pravého kaviáru, ktorý patrí medzi najdrahšie potraviny na svete.
Okrem jeseterov tu žije aj jediný morský cicavec – tuleň kaspický. Ide o endemický druh, ktorý sa prirodzene nevyskytuje nikde inde na Zemi. Jeho populácia však v posledných desaťročiach výrazne klesá v dôsledku znečistenia, klimatických zmien a intenzívnej hospodárskej činnosti.
Odkiaľ pochádza názov Kaspické more?
Názov mora pochádza od starovekého kmeňa Kaspi, ktorý pred stáročiami obýval územie dnešného Zakaukazska.
Označenie „more“ sa zachovalo najmä kvôli jeho rozľahlosti a slanej vode. V minulosti navyše neexistovali dnešné presné geografické definície, preto sa veľké vnútrozemské vodné plochy často označovali ako moria.
Prečo je Kaspické more také výnimočné?
Kaspické more predstavuje unikát, ktorý nemá vo svete obdobu. Spája vlastnosti mora aj jazera – má slanú vodu, rozsiahle pobrežie, významné prístavy a bohatý podmorský život, no zároveň nemá spojenie s oceánom.
Práve táto kombinácia z neho robí najväčšie jazero planéty a jeden z najzaujímavejších geografických útvarov na svete. Hoci jeho názov môže zavádzať, z pohľadu geografie je odpoveď jednoznačná – Kaspické more je jazero.
Zdroj: jagranjosh | topdesat
