Najsilnejší muži histórie často ovládali celé krajiny, armády aj milióny ľudí, no mnohí z nich postupne stratili kontakt s realitou. Moc, paranoja a nekontrolované ambície z nich urobili jedny z najdesivejších postáv dejín. História opakovane ukazuje, že keď človek získa priveľkú moc, následky môžu byť katastrofálne pre celý svet.
Muži a moc boli v histórii často nebezpečnou kombináciou. Mnohí vládcovia začínali ako silní a rešpektovaní lídri, no postupne podľahli vlastnému egu, strachu alebo presvedčeniu o vlastnej neomylnosti. Výsledkom boli vojny, masové vraždy, čistky či rozhodnutia, ktoré stáli životy miliónov ľudí.
1. Adolf Hitler
Hitler sa stal kancelárom Nemecka v roku 1933 a postupne vytvoril totalitný nacistický režim založený na propagande a rasovej ideológii. Počas druhej svetovej vojny čoraz viac ignoroval vlastných generálov a vydával katastrofálne vojenské rozhodnutia. Aj keď sovietske vojská už obkľúčili Berlín, stále veril vo víťazstvo a v neexistujúce armády, ktoré mali zachrániť Tretiu ríšu. V apríli 1945 spáchal samovraždu vo svojom bunkri.
2. Benito Mussolini
Mussolini prevzal moc v Taliansku po známom Pochode na Rím v roku 1922. Sľuboval obnovu slávy Rímskej ríše, no postupne ho ovládol imperializmus a túžba po expanzii. V roku 1935 napadol Etiópiu a neskôr vstúpil do druhej svetovej vojny po boku Hitlera napriek slabej pripravenosti Talianska. Po páde režimu sa pokúsil utiecť do Švajčiarska, no talianski partizáni ho zajali a popravili.
3. Josif Stalin
Po smrti Lenina upevnil Stalin svoju moc v Sovietskom zväze a vytvoril režim založený na strachu, čistkách a pracovných táboroch. Jeho paranoja bola extrémna a veril, že je neustále obklopený zradcami. Počas veľkých čistiek nechal popraviť tisíce dôstojníkov, politikov aj civilistov. V neskorších rokoch jeho nedôvera ešte viac rástla a vyústila do ďalších represívnych kampaní.
4. Kim Čong-il
Kim Čong-il prevzal moc po smrti svojho otca v roku 1994. Režim okolo neho vytvoril extrémny kult osobnosti a propaganda ho vykresľovala ako takmer nadprirodzenú bytosť. Napriek hladomoru a ekonomickým problémom investoval obrovské prostriedky do armády a jadrového programu. Krajina zostala izolovaná od sveta až do jeho smrti v roku 2011.
5. Nero
Nero vládol Rímu od roku 54 do roku 68 a preslávil sa krutosťou aj posadnutosťou vlastným obrazom. Po veľkom požiari Ríma sa objavili fámy, že viac premýšľal nad prestavbou mesta podľa vlastných predstáv než nad utrpením obyvateľov. Zároveň prenasledoval kresťanov a postupne sa čoraz viac uzatváral do sveta luxusu a ilúzií. Po povstaní proti jeho vláde bol vyhlásený za nepriateľa štátu a spáchal samovraždu.
