Uhlíková stopa internetu sa v posledných rokoch stala veľkou témou najmä kvôli prudkému rozmachu umelej inteligencie a dátových centier. Mnohí ľudia si myslia, že práve AI predstavuje najväčšiu ekologickú hrozbu digitálneho sveta. Realita je však oveľa zložitejšia a ukazuje, že naše každodenné online návyky môžu mať väčší dopad, než si uvedomujeme.
Diskusie o klimatických zmenách sa už dávno netýkajú iba automobilov, lietadiel či priemyslu. Pod drobnohľad sa dostali aj digitálne technológie, ktoré spotrebúvajú obrovské množstvo elektriny, vody a výpočtového výkonu. S rastúcou popularitou umelej inteligencie sa začalo hovoriť aj o tom, akú veľkú environmentálnu cenu platíme za pohodlie online sveta.
AI spotrebúva energiu, ale nie je jediným problémom
Rozmach chatbotov a generatívnej umelej inteligencie upozornil na to, ako veľmi sú moderné dátové centrá energeticky náročné. Analýzy z roku 2026 odhadujú, že globálne využívanie AI môže ročne produkovať emisie CO2 porovnateľné s celým mestom New York City.
Zároveň sa objavili informácie o obrovskej spotrebe vody potrebnej na chladenie serverov. Odhady naznačujú, že niekoľko desiatok otázok položených chatbotom môže spotrebovať približne pol litra vody. Britskí odborníci dokonca upozornili, že prudký rast dátových centier by mohol v budúcnosti predstavovať riziko pre vodné zdroje.
Napriek tomu však samotná AI nie je automaticky najväčším ekologickým problémom internetu.
Čo vytvára najväčšiu online uhlikovú stopu?
Pri posudzovaní environmentálneho dopadu online aktivít zohráva veľkú úlohu objem prenesených dát. Čím viac dát služba využíva, tým vyššia býva aj jej energetická náročnosť.
Prehliadanie textových príspevkov má relatívne nízky dopad, zatiaľ čo streamovanie videí vo vysokom rozlíšení výrazne zvyšuje spotrebu energie. Ešte náročnejšie sú platformy založené na nepretržitom prenose obrazu a interakcií v reálnom čase.
Za jedného z najväčších „digitálnych znečisťovateľov“ sa často označuje cloudové hranie hier. Herné servery musia fungovať neustále a spracúvať obrovské množstvo dát v reálnom čase, čo vedie k vysokej spotrebe energie.
Zaujímavé však je, že fyzické videohry môžu byť podľa niektorých analýz ešte ekologicky náročnejšie než digitálne hranie. Do celkovej uhlíkovej stopy totiž vstupuje výroba diskov, plastových obalov, doprava aj likvidácia odpadu
