Masívne konštrukcie patria medzi najambicióznejšie projekty moderných aj historických štátov a často vznikajú z politickej prestíže alebo snahy o ekonomický rast. Realita však ukazuje, že mnohé z nich výrazne prekročili rozpočty a zaťažili verejné financie. V niektorých prípadoch dokonca prispeli k vážnym hospodárskym krízam alebo dlhovej nestabilite.
1. Olympijské stavby v Aténach (Grécko)

Olympijské hry v roku 2004 boli pre Grécko obrovským prestížnym projektom. Štát investoval miliardy do výstavby štadiónov, infraštruktúry a olympijskej dediny.
Po skončení hier však väčšina objektov stratila využitie a stala sa finančnou záťažou. Údržba nevyužívaných areálov ďalej zvyšovala verejné výdavky a prispela k zhoršeniu už aj tak napätej ekonomickej situácie krajiny.
2. Palác parlamentu (Rumunsko)
Obrovský Palác parlamentu v Bukurešti vznikol na príkaz Nicolae Ceaușesca ako symbol moci režimu. Jeho výstavba si vyžiadala demolíciu častí mesta a presídlenie tisícov obyvateľov. Financovanie projektu prebiehalo v čase, keď krajina zavádzala prísne úsporné opatrenia, čo znamenalo nedostatok základných potravín a energií pre obyvateľstvo.
3. Darienov projekt (Škótsko)
Škótsko sa koncom 17. storočia pokúsilo vybudovať kolóniu v oblasti dnešnej Panamy. Projekt absorboval obrovskú časť národného kapitálu, pretože do neho investovali aj bežní občania. Nepriaznivé podmienky, choroby a politický odpor Španielska viedli k úplnému kolapsu kolónie. Ekonomické straty boli také veľké, že výrazne prispeli k neskoršiemu zjednoteniu s Anglickom.
4. Hotel Ryugyong (Severná Kórea)

Gigantický hotel v Pchjongjangu mal byť symbolom modernizácie a technologickej sily krajiny. Stavba sa však zastavila po rozpade ekonomických väzieb so Sovietskym zväzom. Nedokončená budova dlhé roky dominovala mestu ako pripomienka neefektívneho využitia zdrojov v období hospodárskej krízy.
5. Prístav Hambantota (Srí Lanka)
Srí Lanka financovala výstavbu hlbokomorského prístavu z rozsiahlych zahraničných pôžičiek. Projekt však nepriniesol očakávaný obchodný rast a prístav zostal málo využívaný. Neschopnosť splácať dlhy nakoniec viedla k tomu, že krajina musela prístav prenajať zahraničnej spoločnosti na dlhé obdobie.
