Kyslý dážď patrí medzi najvýraznejšie prejavy znečistenia ovzdušia spôsobeného ľudskou činnosťou. Kyslý dážď vzniká najmä spaľovaním fosílnych palív a má vážne dopady na prírodu aj infraštruktúru. V tomto článku sa pozrieme na jeho vznik, účinky a súvislosť s globálnym otepľovaním.
Čo je kyslý dážď?
Kyslý dážď označuje akékoľvek zrážky – dážď, sneh, hmlu alebo prach – ktoré majú nižšie pH než bežná dažďová voda. Normálny dážď má pH približne 5,6, pretože obsahuje rozpustený oxid uhličitý (CO₂), ktorý vytvára slabú kyselinu uhličitú.
Pri kyslom daždi však pH klesá ešte výraznejšie (často na hodnoty okolo 4,2 – 4,4), čo znamená, že obsahuje silnejšie kyseliny – najmä kyselinu sírovú a kyselinu dusičnú. Takéto zrážky sú škodlivé pre ekosystémy aj ľudské stavby.

Ako vzniká kyslý dážď?
Kyslý dážď vzniká chemickými reakciami v atmosfére. Hlavnú úlohu zohrávajú dva typy znečisťujúcich látok:
- oxid siričitý (SO₂)
- oxidy dusíka (NOₓ)
Tieto plyny sa uvoľňujú najmä pri spaľovaní uhlia, ropy a plynu v elektrárňach, továrňach a automobiloch.
V atmosfére reagujú s vodou, kyslíkom a ďalšími látkami (napríklad ozónom) a premieňajú sa na:
- kyselinu sírovú (H₂SO₄)
- kyselinu dusičnú (HNO₃)
Tieto kyseliny sa následne viažu na kvapky vody v oblakoch a dopadajú na zem ako zrážky. Tento proces sa nazýva kyslá depozícia a môže zasiahnuť oblasti vzdialené stovky kilometrov od zdroja znečistenia.
Hlavné zdroje kyslého dažďa
Medzi najväčších producentov látok spôsobujúcich kyslý dážď patria:
- uhoľné elektrárne
- priemyselné závody
- rafinérie
- automobilová doprava
Historicky boli silne postihnuté oblasti ako severovýchod USA, východná Kanada či Škandinávia. Dnes je problém výrazný najmä v rýchlo sa rozvíjajúcich krajinách ako Čína a India.
