Najmenšia planéta v Slnečnej sústave je Merkúr. Najmenšia planéta obieha najbližšie k Slnku a zároveň je najmenšou a najľahšou zo všetkých ôsmich oficiálne uznaných planét. Najmenšia planéta je fascinujúcim svetom extrémov – od obrovských teplotných rozdielov až po masívne železné jadro a nezvyčajný pohyb okolo Slnka.
Čo je to planéta podľa IAU?
V roku 2006 stanovila Medzinárodná astronomická únia (IAU) oficiálnu definíciu planéty. Podľa nej musí teleso:
- obiehať okolo Slnka,
- mať dostatočnú hmotnosť na dosiahnutie takmer guľovitého tvaru (hydrostatická rovnováha),
- vyčistiť okolie svojej obežnej dráhy od iných telies.
Táto definícia vyradila niektoré dovtedy považované planéty, napríklad Pluto, ktoré je dnes klasifikované ako trpasličia planéta. Pluto síce obieha okolo Slnka a má takmer guľovitý tvar, no nezbavilo svoju obežnú dráhu ďalších objektov v Kuiperovom páse.
Preto je najmenšia planéta spomedzi ôsmich oficiálne uznaných planét práve Merkúr.
Aká je skutočná veľkosť Merkúra?
Merkúr je výrazne menší než Zem:
Polomer: 2 440 km (približne 38 % polomeru Zeme)
Rovníkový priemer: 4 879 km
Hmotnosť: 3,301 × 10²³ kg (asi 5,5 % hmotnosti Zeme)
Ak by bola Zem veľká ako bežná minca, Merkúr by mal veľkosť čučoriedky. Napriek svojej malej veľkosti je však druhou najhustejšou planétou Slnečnej sústavy – hneď po Zemi.
Masívne železné jadro
Jednou z najzaujímavejších vlastností Merkúra je jeho obrovské železné jadro. Tvorí približne 85 % polomeru planéty a má priemer asi 2 074 km. To znamená, že jadro zaberá väčšinu vnútorného priestoru planéty.
Vedci sa domnievajú, že časť jadra je stále roztavená. Práve to umožňuje vznik slabého magnetického poľa, ktoré dosahuje približne 1 % intenzity magnetického poľa Zeme.
Predpokladá sa, že počas formovania Slnečnej sústavy mohlo dôjsť k obrovskému nárazu, ktorý odstránil veľkú časť pôvodnej kamennej kôry a zanechal za sebou husté kovové jadro.
