Priemyselná revolúcia patrí k najzásadnejším zlomom svetových dejín. Priemyselná revolúcia premenila agrárne spoločnosti na moderné priemyselné ekonomiky poháňané strojmi, parou a neskôr elektrinou. Zmenila spôsob výroby, práce aj života ľudí a položila základy dnešného kapitalistického sveta.
Čo bola priemyselná revolúcia?
Priemyselná revolúcia bola obdobím rozsiahlej hospodárskej a technologickej transformácie, ktorá sa začala vo Veľkej Británii približne okolo roku 1760 a trvala do polovice 19. storočia. Znamenala prechod od ručnej výroby a poľnohospodárstva k strojovej výrobe v továrňach.
Postupne sa rozšírila do Európy, Severnej Ameriky a ďalších častí sveta. V druhej fáze (približne 1870 – 1914) sa zamerala na oceľ, chemický priemysel a elektrinu. Jej dlhodobý vývoj dnes niektorí prirovnávajú k tzv. štvrtej priemyselnej revolúcii spojenej s digitalizáciou, umelou inteligenciou a robotikou.
Hlavné charakteristiky
Medzi najdôležitejšie znaky patrili:
Továrenský systém – výroba sa presunula do centralizovaných tovární
Mechanizácia práce – stroje nahradili manuálnu výrobu
Využívanie nových zdrojov energie – voda, para, neskôr elektrina
Masová výroba – väčší objem produkcie za nižšie ceny
Urbanizácia – presun obyvateľstva z vidieka do miest
Tento proces zásadne zmenil hospodársku aj sociálnu štruktúru spoločnosti.
Príčiny vzniku
Priemyselná revolúcia začala práve v Británii vďaka kombinácii viacerých faktorov:
1. Prírodné zdroje
Británia mala dostatok uhlia a železnej rudy – kľúčových surovín pre rozvoj priemyslu.
2. Poľnohospodárska revolúcia
Zvýšená produktivita poľnohospodárstva uvoľnila pracovnú silu, ktorá sa presunula do miest.
3. Politická stabilita
Silný parlamentný systém a ochrana vlastníckych práv podporovali investície a podnikanie.
4. Koloniálne impérium
Kolónie poskytovali suroviny (napr. bavlnu) aj nové trhy.
5. Rast populácie
Obyvateľstvo Británie vzrástlo z približne 6,5 milióna v polovici 18. storočia na 21 miliónov v roku 1851.
6. Rozvinuté bankovníctvo a obchod
Dostupnosť kapitálu umožnila financovať nové technológie a továrne.
Kľúčové vynálezy
Technologické inovácie stáli v centre revolučných zmien:
Spinning Jenny (1764) – James Hargreaves
Water Frame (1769) – Richard Arkwright
Vylepšený parný stroj (James Watt) – umožnil nezávislosť tovární od riek
Bessemerov konvertor (1856) – lacná výroba ocele
Elektrická žiarovka (1879) – Thomas Edison
Spaľovací motor – koniec 19. storočia
Tieto vynálezy zefektívnili výrobu, dopravu aj komunikáciu.
Hlavné dopady
Hospodárske dopady
- Rýchly ekonomický rast
- Zdvojnásobenie HDP na obyvateľa v Británii medzi rokmi 1800 – 1850
- Rozvoj globálneho obchodu
- Vznik moderného kapitalizmu
Sociálne dopady
- Vznik robotníckej triedy
- Dlhé pracovné zmeny (až 14 hodín denne)
- Detská práca
- Rast miest a vznik slumov
- Postupné reformy (napr. Zákon o továrňach z roku 1833)
- Posilnenie strednej triedy
Environmentálne dopady
- Znečistenie ovzdušia (napr. londýnske hmly)
- Intenzívne využívanie uhlia
- Začiatok globálnych environmentálnych problémov
Globálne dôsledky
- Rýchla industrializácia Belgicka, Francúzska, Nemecka a USA
- Industrializácia Japonska počas reštaurácie Meidži
- Do roku 1900 sa USA stali lídrom vo výrobe ocele a ropy
Odkaz pre súčasnosť
Priemyselná revolúcia položila základy moderného sveta – kapitalizmu, pracovného práva, technologického pokroku aj globalizácie. Zároveň priniesla sociálnu nerovnosť a environmentálne výzvy, ktoré pretrvávajú dodnes.
Jej skúsenosti nám pripomínajú, že technologický pokrok prináša nielen rast a inovácie, ale aj potrebu spoločenskej regulácie a zodpovednosti.
Zdroj: jagranjosh | topdesat
