Tučniak obrovský patrí medzi najodolnejšie živočíchy na planéte a dokáže prežiť v podmienkach, ktoré by pre človeka znamenali okamžité ohrozenie života. Antarktická zima s teplotami klesajúcimi až k –50 °C je preňho každoročnou realitou. Tento článok vysvetľuje, aké fyzické adaptácie, správanie a rozmnožovacie stratégie mu umožňujú zvládnuť extrémny chlad.
Vodné vtáky prispôsobené juhu planéty
Tučniaky sú nelietavé vodné vtáky, dokonale prispôsobené na plávanie a potápanie. Typické sú pre ne čiernobiele sfarbenie, vzpriamený postoj na súši a krídla premenené na plutvy, ktoré im umožňujú efektívny pohyb pod vodou. Živia sa najmä rybami, krilom a chobotnicami a väčšina druhov obýva južnú pologuľu.
V Antarktíde sa vyskytujú štyri hlavné druhy tučniakov: tučniak cisársky (obrovský), tučniak adelie, tučniak oslí a tučniak riečny. Spomedzi nich vyniká práve tučniak obrovský, ktorý je schopný prežiť najnižšie teploty na Zemi.
Prečo je tučniak obrovský taký výnimočný
Schopnosť tučniakov obrovských prežiť extrémne antarktické zimy vysvetľuje aj Jane Youngerová, odborníčka na ekológiu južných oceánskych stavovcov z Tasmánskej univerzity. Podľa nej ide o jedinečnú kombináciu telesných vlastností, správania a načasovania rozmnožovania, aká sa u iných vtákov nevyskytuje.
Tučniak obrovský je najväčším zo všetkých žijúcich druhov tučniakov. Dospelé jedince môžu na začiatku rozmnožovacieho obdobia vážiť až 40 kilogramov, čo im poskytuje významnú energetickú rezervu. V minulosti dokonca existovali ešte väčšie, dnes už vyhynuté druhy tučniakov, ktoré mohli vážiť až okolo 100 kilogramov.
Ako dokáže tučniak obrovský prežiť extrémny chlad
Rozmnožovanie na morskom ľade
Tučniaky obrovské sa rozmnožujú v jednom z najnehostinnejších období roka. Párenie sa začína v apríli a vajcia sú kladené v máji, keď antarktická zima práve naberá na sile. Samce následne inkubujú vajcia približne štyri mesiace, počas ktorých teploty bežne klesajú pod –30 °C a počas búrok môžu dosiahnuť až –60 °C.
Fyzické adaptácie na udržanie tepla
Telo tučniaka obrovského je doslova stvorené do mrazu. Má štyri vrstvy hustého peria, pod ktorými sa nachádza hrubá vrstva tuku fungujúca ako účinná tepelná izolácia. Malé plutvy, zobák, nohy a chodidlá minimalizujú tepelné straty a ich špeciálny krvný obehový systém zabraňuje zbytočnému ochladzovaniu exponovaných častí tela.
Chúlenie ako kolektívna stratégia prežitia
Počas inkubácie vajec sa samce zhromažďujú do veľkých, tesne prepojených skupín, tzv. chúl. V týchto skupinách sa jedince neustále presúvajú, aby si striedali pozície vystavené vetru a chladu. Vďaka tomuto správaniu si dokážu udržať telesnú teplotu okolo 37 °C, aj keď vonkajšie podmienky sú extrémne. Jedna takáto skupina môže obsahovať až 5 000 tučniakov.
Riziká meniaceho sa prostredia
Hoci sú tučniaky obrovské výborne prispôsobené chladu, globálne otepľovanie predstavuje vážnu hrozbu. Úbytok morského ľadu, ktorý slúži ako miesto rozmnožovania, môže výrazne obmedziť ich populácie. Rastúce teploty môžu navyše spôsobiť tepelný stres a znížiť úspešnosť rozmnožovania.
Tučniak obrovský dokáže prežiť teploty až do –50 °C vďaka dokonalej izolácii tela, špecializovanému krvnému obehu, skupinovému správaniu a presnému načasovaniu rozmnožovania. Ide o fascinujúci príklad evolučnej adaptácie na extrémne prostredie. Napriek tomu však tento ikonický druh čelí rastúcim hrozbám spôsobeným klimatickou zmenou, ktoré môžu v budúcnosti ohroziť jeho prežitie.
Zdroj: jagranjosh | topdesat
