Veľká potopa je motív, ktorý sa objavuje v príbehoch naprieč celým svetom, a už po stáročia vyvoláva otázku: ide len o legendu, alebo môže mať korene v skutočných udalostiach?
Veľká potopa v mýtoch naprieč kultúrami
Príbehy o ničivej vode, ktorá mala zničiť väčšinu ľudstva, nájdeme v rôznych civilizáciách. Hoci sa líšia v detailoch, ich spoločným menovateľom je varovanie pred obrovskou katastrofou a záchrana hrsti preživších.
Mezopotámia: Gilgameš a Utnapištim
V Epose o Gilgamešovi boh Ea varuje Utnapištima pred blížiacou sa katastrofou. Ten postaví loď, zachráni svoju rodinu aj zvieratá a po týždni prudkých búrok zakotví na vrchu Nisir. Tento príbeh je jedným z najstarších známych rozprávaní o potope.
India: Manu a božská ryba
Hinduistická tradícia rozpráva o Manovi, ktorý je varovaný pred potopou bohom Višnuom v podobe ryby. Manu postaví loď, zachráni posvätné texty a pod vedením božskej ryby prežije veľkú povodeň.
Grécko: Deukalión a Pyrrha
Grécka verzia sa sústreďuje na Deukalióna, ktorého Prometheus upozorní na trestajúcu záplavu. Po deviatich dňoch vody ustúpia a Deukalión so svojou ženou znovu osídľujú svet symbolickým hádzaním kameňov – „kostí matky Zeme“.
Zaujímavé je, že podľa analýzy Jamesa Perloffa až 95 % zo skúmaných mýtov opisuje rozsiahlu potopu, často celosvetovú. V 70 % sa objavuje motív záchrannej lode a v mnohých prípadoch preživší končia na vrchu. Ide o pozoruhodnú zhodu, ktorá vyvoláva otázku, či nejde o spomienku na dávnu skutočnú udalosť.
Čo hovorí veda? Mohla byť veľká potopa reálna?
Hoci mnohé príbehy vyzerajú ako bájky, existujú vedecké teórie, ktoré naznačujú, že minulá Zem zažila dramatické povodne.
Katastrofa v Čiernom mori
Geológovia William Ryan a Walter Pitman prišli s hypotézou, že na konci poslednej doby ľadovej sa hladina Stredozemného mora dramaticky zvýšila a spôsobila masívny prepad vody do oblasti dnešného Čierneho mora. Táto povodeň podľa nich pripomínala vodopád s intenzitou 200-násobku Niagary.
Prieskumník Robert Ballard neskôr objavil pod vodou stopy dávnych riek, pobrežia, dokonca aj artefakty, ktoré podporujú predstavu o rýchlej a ničivej zmene hladiny.
Hypotéza kométového dopadu
Archeológ Bruce Masse predpokladá, že približne pred 5 000 rokmi mohla Zem zasiahnuť kométa, ktorá vyvolala megatsunami vysoké až 183 metrov, rozsiahle búrky a období tmy spôsobené prachom v atmosfére. Satelitné snímky údajných „šípovitých“ pieskových útvarov v Afrike a Ázii by mohli túto teóriu podporovať, no čaká sa na jednoznačné fyzické dôkazy.
Veľká potopa ako varovanie pre budúcnosť
Kým sa vedci snažia rozlúštiť minulosť, svet čelí narastajúcemu riziku moderných povodní. Klimatické zmeny, odlesňovanie a stúpajúca hladina oceánov znamenajú, že do polovice storočia môže byť ohrozená viac než dvojmiliardová populácia.
Príbehy o dávnej katastrofe tak môžu byť nielen legendou, ale aj ponaučením. Či už bola veľká potopa historickou udalosťou, alebo len univerzálnym symbolom varovania, jej posolstvo zostáva aktuálne: príroda má silu, ktorá dokáže zmeniť svet – a my ju nemôžeme ignorovať.
Zdroj: howstuffworks | topdesat
