Vzácna čierna diera objavená vesmírnym teleskopom Jamesa Webba môže pomôcť vyriešiť jednu z najväčších záhad modernej astrofyziky. Medzinárodný tím vedcov identifikoval objekt MoM-BH*-1, ktorý vznikol len približne 660 miliónov rokov po Veľkom tresku. Tento mimoriadne jasný objekt spája vlastnosti hviezdy aj supermasívnej čiernej diery, čím poskytuje nový pohľad na vznik prvých galaxií vo vesmíre.
Astronómovia analyzovali snímky z hlbokého vesmíru, ktoré zachytil vesmírny teleskop Jamesa Webba (JWST). Na prvý pohľad sa objekt podobal veľmi jasnej hviezde, no podrobnejšie pozorovania odhalili, že ide o oveľa zložitejší kozmický jav. Nový objekt dostal označenie MoM-BH-1* a nachádza sa v súhvezdí Veľryba.
Čo je vzácna čierna diera MoM-BH*-1?
Vedci vysvetľujú, že MoM-BH*-1 nie je klasická hviezda poháňaná jadrovou fúziou. V jej strede sa nachádza čierna diera, ktorú obklopuje mimoriadne hustý oblak plynu. Plyn sa pri páde do čiernej diery zahrieva na extrémne vysoké teploty a vyžaruje obrovské množstvo energie.
Práve preto objekt pôsobí ako mimoriadne jasná hviezda, hoci jeho skutočným zdrojom energie nie je jadrová fúzia, ale akrécia materiálu do čiernej diery. Takéto objekty sú mimoriadne vzácne a vedci ich označujú za možný prechodný stupeň medzi prvými hviezdami a supermasívnymi čiernymi dierami.
Dr. Rohan Naidu z Kavliho inštitútu pri MIT uviedol, že objekt vyžaruje energiu typickú pre čierne diery, no zároveň vykazuje vlastnosti, ktoré astronómovia bežne spájajú s hviezdami.
Prečo je tento objav taký významný?
Jednou z najväčších otázok modernej astronómie je, ako mohli supermasívne čierne diery vyrásť do miliardových hmotností už krátko po vzniku vesmíru. Podľa súčasných modelov na to jednoducho nemali dostatok času.
Práve MoM-BH*-1 môže predstavovať chýbajúci článok tejto evolúcie. Ak sa podobné objekty skutočne vytvárali vo veľkom počte počas prvých stoviek miliónov rokov existencie vesmíru, mohli sa stať základom dnešných supermasívnych čiernych dier nachádzajúcich sa v centrách galaxií.
Astronómovia preto hovoria o možnom objave novej etapy vývoja vesmíru, ktorú doteraz poznali iba z teoretických modelov.
Ako objav pomohol teleskop Jamesa Webba?
Vesmírny teleskop Jamesa Webba bol navrhnutý práve na skúmanie najstarších galaxií a objektov vo vesmíre. Jeho infračervené prístroje dokážu zachytiť svetlo, ktoré k nám putovalo viac ako 13 miliárd rokov.
Práve vďaka tomu vedci vidia objekty takmer také, aké boli krátko po Veľkom tresku. MoM-BH*-1 vznikol približne 660 miliónov rokov po vzniku vesmíru, čo z neho robí jeden z najstarších známych objektov svojho druhu.
Môže podobných objektov existovať viac?
Vedci sa domnievajú, že áno. Po prvých analýzach údajov z teleskopu Jamesa Webba sa objavilo viac podobných extrémne červených objektov, ktoré sa spočiatku považovali za neobvykle veľké hviezdy.
Nové simulácie však naznačujú, že mnohé z nich môžu byť práve čierne diery obklopené horúcimi oblakmi plynu. Ak sa táto hypotéza potvrdí, astronómovia získajú úplne nový pohľad na vznik prvých galaxií a vývoj raného vesmíru.
Čo bude nasledovať?
Výskumníci plánujú MoM-BH*-1 pozorovať ešte podrobnejšie pomocou ďalších spektroskopických meraní. Tie by mali definitívne potvrdiť jeho zloženie, hmotnosť aj spôsob, akým získava energiu.
Ak sa výsledky potvrdia, pôjde o jeden z najvýznamnejších objavov teleskopu Jamesa Webba od jeho uvedenia do prevádzky a zároveň o dôležitý krok k pochopeniu toho, ako vznikli prvé supermasívne čierne diery vo vesmíre.
Zdroj: jagranjosh | topdesat
