Najchladnejšie miesto vo vesmíre sa nachádza približne 5 000 svetelných rokov od Zeme a vedcov fascinuje už celé desaťročia. Ide o hmlovinu Bumerang, ktorej extrémne nízka teplota dosahuje približne -272 °C, čím prekonáva dokonca aj kozmické mikrovlnné pozadie – doznievajúce žiarenie po Veľkom tresku. Tento jedinečný objekt patrí medzi najzaujímavejšie astronomické objavy a ukazuje, aké extrémne podmienky môžu vo vesmíre existovať.
Keď sa povie najchladnejšie miesto vo vesmíre, väčšina ľudí si predstaví prázdny medzihviezdny priestor. Skutočnosť je však ešte zaujímavejšia. Astronómovia objavili objekt, ktorý je chladnejší než prirodzená teplota okolitého vesmíru, čo z neho robí skutočný unikát.
Hmlovina Bumerang drží rekord
Najchladnejším známym miestom vo vesmíre je hmlovina Bumerang, ktorá sa nachádza v súhvezdí Kentaura približne 5 000 svetelných rokov od Zeme. Ide o planetárnu hmlovinu – oblak plynu a prachu vytvorený umierajúcou hviezdou, ktorá na konci svojho života odvrhuje svoje vonkajšie vrstvy.
Teplota v tejto hmlovine dosahuje približne -272 °C, teda len približne jeden stupeň nad absolútnou nulou (-273,15 °C), čo je najnižšia možná teplota vo fyzike. Práve preto patrí medzi najextrémnejšie objekty, aké astronómovia doteraz objavili.
Chladnejšia ako samotný vesmír
Možno ešte prekvapivejšie je, že hmlovina Bumerang je chladnejšia ako kozmické mikrovlnné pozadie, teda žiarenie, ktoré zostalo po Veľkom tresku. To má teplotu približne -270,4 °C (2,7 Kelvina).
Bežne totiž nič vo vesmíre nemôže byť chladnejšie ako toto kozmické pozadie, pretože všetky objekty sú ním neustále ohrievané. Hmlovina Bumerang je však výnimkou. Mimoriadne rýchla expanzia plynov spôsobuje ich prudké ochladzovanie, podobne ako keď sa plyn pri rozprašovaní z tlakovej nádoby ochladí.
Ako je možné dosiahnuť takú nízku teplotu?
Za extrémnym ochladením stojí umierajúca hviezda uprostred hmloviny. Tá vyvrhuje obrovské množstvo plynu rýchlosťou približne 500 000 km/h. Plyn sa rozpína tak rýchlo, že jeho teplota dramaticky klesá a vytvára prostredie chladnejšie než samotné kozmické pozadie.
Astronómovia odhadujú, že hmlovina počas posledných približne 1 500 rokov vyvrhla množstvo materiálu zodpovedajúce asi jedenapolnásobku hmotnosti nášho Slnka. Stráca pritom hmotu približne 100 miliárdkrát rýchlejšie, než ju dnes stráca Slnko prostredníctvom slnečného vetra.
Objav, ktorý prekvapil vedcov
Hmlovinu Bumerang objavili v roku 1980 astronómovia Keith Taylor a Mike Scarrott pri pozorovaní z Austrálie. Kvôli hustým oblakom plynu sa na prvých snímkach javila ako bumerang, podľa čoho dostala aj svoje meno.
Až kvalitnejšie zábery z Hubbleovho vesmírneho teleseskopu ukázali, že jej skutočný tvar viac pripomína motýlie krídla alebo presýpacie hodiny. Napriek tomu pôvodný názov zostal zachovaný.
Oveľa chladnejšia než Antarktída
Najnižšia prirodzene nameraná teplota na Zemi bola zaznamenaná na ruskej stanici Vostok v Antarktíde, kde teplomer ukázal -89,2 °C.
V porovnaní s tým je hmlovina Bumerang neuveriteľne chladná. Rozdiel predstavuje viac než 180 stupňov Celzia, čo znamená, že ide približne o trojnásobne nižšiu teplotu než na najchladnejšom mieste našej planéty.
Prečo je tento objav dôležitý?
Štúdium hmloviny Bumerang pomáha astronómom lepšie pochopiť posledné štádiá života hviezd a procesy, ktoré prebiehajú počas vzniku planetárnych hmlovín. Zároveň ide o jedinečné prírodné laboratórium, v ktorom môžu vedci skúmať správanie plynov pri teplotách blízkych absolútnej nule.
Objav zároveň ukazuje, že vesmír dokáže vytvárať podmienky, ktoré sú na prvý pohľad takmer nemožné. Hmlovina Bumerang zostáva dodnes jediným známym miestom, ktorého prirodzená teplota klesla pod teplotu kozmického mikrovlnného pozadia, a právom si tak drží titul najchladnejšieho miesta vo vesmíre.
Zdroj: nasa | jagranjosh | topdesat
