Atmosféra na planéte podobnej Zemi bola po prvýkrát spoľahlivo potvrdená v obývateľnej zóne cudzej hviezdy. Astronómovia objavili doteraz najsilnejší dôkaz, že exoplanéta LHS 1140 b si dokázala udržať atmosféru miliardy rokov, čo výrazne posúva hľadanie potenciálne obývateľných svetov mimo našej slnečnej sústavy. Objav označujú odborníci za jeden z najvýznamnejších míľnikov modernej astrobiológie.
Historický objav na exoplanéte LHS 1140 b
Výskumníci zaznamenali únik hélia z exoplanéty LHS 1140 b, ktorá sa nachádza približne 48 svetelných rokov od Zeme. Ide o takzvanú superZem – skalnatú planétu s hmotnosťou približne 5,6-násobku hmotnosti našej planéty, ktorá obieha okolo chladného červeného trpaslíka.
Najdôležitejšie však je, že sa nachádza v obývateľnej zóne svojej hviezdy. Ide o oblasť, kde by pri vhodných podmienkach mohla na povrchu existovať kvapalná voda – jeden zo základných predpokladov života, aký poznáme.
Výsledky výskumu boli publikované 16. júla v prestížnom vedeckom časopise Science.
Vedci nehľadali atmosféru priamo
Detekovať atmosféru okolo malej skalnatej planéty je mimoriadne náročné. Na rozdiel od plynných obrov sú atmosféry superZemí veľmi tenké a zo vzdialenosti desiatok svetelných rokov prakticky neviditeľné.
Výskumníci preto zvolili inú metódu. Pomocou spektrografu WINERED na Magellanovom teleskope v Čile sledovali planétu počas prechodu popred jej hviezdu. Pri analýze hviezdneho svetla objavili charakteristický podpis hélia unikajúceho z hornej vrstvy atmosféry do vesmíru.
Práve tento únik predstavuje zatiaľ najsilnejší dôkaz, že planéta si atmosféru stále zachovala.
Druhá planéta poskytla dôležité porovnanie
V tej istej planetárnej sústave sa nachádza aj planéta LHS 1140 c. Tá obieha oveľa bližšie k svojej hviezde, prijíma približne päťkrát viac žiarenia a mala by byť z pohľadu úniku plynov ešte vhodnejším kandidátom na pozorovanie.
Astronómovia však pri nej nenašli žiadny signál hélia.
Práve tento kontrast naznačuje, že LHS 1140 c pravdepodobne svoju atmosféru dávno stratila, zatiaľ čo LHS 1140 b ju dokázala udržať aj po miliardách rokov vystavenia hviezdnemu žiareniu.
Veľký krok v hľadaní života vo vesmíre
Objav predstavuje významný míľnik najmä preto, že červení trpaslíci patria medzi najbežnejšie hviezdy v galaxii. Doteraz sa predpokladalo, že ich intenzívne žiarenie môže atmosféry okolitých planét postupne úplne odfúknuť.
LHS 1140 b však ukazuje, že niektoré skalnaté planéty môžu atmosféru udržať oveľa dlhšie, než vedci očakávali.
Profesor Robin Wordsworth z Harvardovej univerzity pripomenul, že ešte pred dvadsiatimi rokmi si vedci neboli istí ani tým, či planéty podobné Zemi vôbec existujú. Dnes už poznáme tisíce exoplanét a po prvýkrát máme presvedčivý dôkaz, že jedna z nich si zachovala atmosféru v obývateľnej zóne.
Znamená to, že na planéte existuje život?
Nie. Vedci upozorňujú, že objav zatiaľ nepotvrdzuje ani život, ani samotnú obývateľnosť planéty.
Pozorovania zachytili iba hornú časť atmosféry a prítomnosť unikajúceho hélia. Zatiaľ nie je známe, či atmosféra obsahuje kyslík, oxid uhličitý, vodnú paru alebo ďalšie plyny, ktoré by mohli vytvoriť podmienky podobné tým na Zemi.
Budúce pozorovania sa preto zamerajú na podrobnejšiu analýzu chemického zloženia atmosféry a na hľadanie prípadných oceánov alebo ďalších znakov, ktoré by mohli naznačovať priaznivé podmienky pre život.
Nová éra výskumu exoplanét
Astronómovia označujú objav za začiatok novej etapy výskumu vzdialených svetov. Potvrdzuje totiž, že skúmanie atmosfér skalnatých planét v obývateľných zónach už nie je iba teoretickou možnosťou.
Každý podobný objav pomáha vedcom lepšie pochopiť, ako vznikajú planéty podobné Zemi a kde by sa vo vesmíre mohli nachádzať ďalšie miesta vhodné pre život.
Zdroj: livescience | topdesat
