DNA môže v africkom podnebí pretrvať oveľa dlhšie, než sa vedci doteraz domnievali. Nová štúdia priniesla dôkazy o genetickom materiáli starom približne 50 000 rokov, čo predstavuje rekord pre subsaharskú Afriku a zároveň otvára nové možnosti výskumu evolúcie zvierat aj človeka. Objav naznačuje, že aj v horúcom podnebí sa môžu za vhodných podmienok zachovať cenné genetické informácie desiatky tisíc rokov.
Výskumníkom sa podarilo extrahovať DNA z približne 50 000 rokov starého zuba africkej antilopy, čím vytvorili nový rekord pre najstaršiu DNA získanú zo subsaharskej Afriky. Výsledky publikované v odbornom časopise Quaternary Science Reviews naznačujú, že doterajšie predstavy o zachovaní genetického materiálu v teplom africkom prostredí boli príliš konzervatívne.
Doteraz sa predpokladalo, že horúce podnebie spôsobuje veľmi rýchly rozklad DNA, a preto boli možnosti paleogenetického výskumu v Afrike výrazne obmedzené. Najstaršia ľudská DNA zo subsaharskej Afriky pochádzala z kostí starých približne 18 000 rokov objavených v Tanzánii a najstaršia zvieracia DNA mala približne 9 300 rokov.
Vedci tentoraz analyzovali viac ako 300 zvieracích zubov pochádzajúcich z obdobia posledných 110 000 rokov. Väčšina vzoriek síce neobsahovala použiteľnú DNA, no niekoľko z nich prinieslo prekvapivo dobré výsledky. Najstaršia úspešne analyzovaná vzorka pochádzala z čiastočného molára horského trstinca (Redunca fulvorufula), ktorý bol objavený v jaskyni Boomplaas na juhu Juhoafrickej republiky.
Okrem antilopy sa podarilo získať genetický materiál aj z troch vyhynutých byvolov dlhorohých (Syncerus antiquus), ktoré žili približne pred 21 000 až 12 000 rokmi. Aj keď množstvo zachovanej DNA bolo veľmi malé, vedcom poskytlo dostatok údajov na identifikáciu evolučných línií jednotlivých druhov.
Hlavný autor štúdie Deon de Jager z Kodanskej univerzity však upozorňuje, že rekordná 50 000 rokov stará vzorka si vyžaduje opatrnosť. Bola totiž kontaminovaná ľudskou DNA, ktorú museli výskumníci odstrániť, a zároveň výrazne prevyšuje vek ostatných analyzovaných vzoriek. Napriek tomu ďalšie výskumy podporujú myšlienku, že genetický materiál sa v Afrike môže zachovať oveľa dlhšie, ako sa predpokladalo.
Po publikovaní štúdie sa vedcom podarilo sekvenovať aj genóm približne 42 000 rokov starého pakoňa z Etiópie, čo poskytuje ďalší dôkaz, že zachovanie DNA v niektorých afrických oblastiach nie je výnimočné.
Podľa vedcov zohráva kľúčovú úlohu prostredie, v ktorom sa pozostatky nachádzajú. Hlboké jaskyne so stabilnou nízkou teplotou alebo lokality vo vysokých nadmorských výškach môžu vytvárať podmienky priaznivejšie na dlhodobé zachovanie genetického materiálu než bežné otvorené prostredie.
DNA má pritom prirodzený proces rozpadu. Odborníci odhadujú jej polčas rozpadu približne na 521 rokov, čo znamená, že každých 521 rokov sa množstvo zachovanej DNA znižuje približne na polovicu. Napriek tomu môžu aj veľmi malé fragmenty obsahovať dostatok informácií na štúdium evolúcie, migrácií či vzájomného kríženia populácií.
Nové výsledky dávajú vedcom nádej, že sa im podarí lepšie zmapovať evolučnú históriu zvierat aj ľudí počas posledných 40 000 až 50 000 rokov v Afrike. Na druhej strane odborníci upozorňujú, že získanie DNA zo starších ľudských príbuzných, ako boli Homo naledi alebo Paranthropus robustus, je vzhľadom na ich vek a africké klimatické podmienky stále mimoriadne nepravdepodobné.
Objav však predstavuje významný krok v paleogenetike a ukazuje, že Afrika môže ukrývať oveľa viac genetických informácií o dávnej minulosti, než si vedci ešte donedávna mysleli.
Zdroj: livescience | topdesat
