Najväčšia knižnica na svete ukrýva viac ako 170 miliónov kníh, rukopisov, máp, fotografií a ďalších vzácnych dokumentov. Nachádza sa v hlavnom meste Spojených štátov amerických a patrí medzi najvýznamnejšie kultúrne inštitúcie planéty. Pozrite sa, čím je výnimočná, ako vznikla a ktoré ďalšie knižnice patria medzi najväčšie na svete.
Najväčšia knižnica na svete
Knižnice patria medzi najvýznamnejšie inštitúcie ľudskej civilizácie. Už celé stáročia uchovávajú vedomosti, historické dokumenty, rukopisy, mapy či fotografie, aby boli dostupné ďalším generáciám. Sú neoceniteľným zdrojom informácií pre študentov, vedcov aj širokú verejnosť.
Ak ste si niekedy položili otázku, ktorá je najväčšia knižnica na svete, odpoveďou je Knižnica Kongresu (Library of Congress) vo Washingtone D.C. Ide o najväčšiu knižnicu na svete nielen podľa počtu uchovávaných položiek, ale aj podľa rozsahu svojich knižných regálov, ktoré majú spolu približne 1 350 kilometrov.
Podľa Guinnessovej knihy rekordov obsahovala v novembri 2021 až 173 731 463 položiek. Medzitým sa jej fond ďalej rozrástol a podľa oficiálnych údajov dnes spravuje približne 178,2 milióna položiek. Zbierky sa pritom každodenne rozširujú o nové knihy, rukopisy, fotografie či digitálne dokumenty.
Medzi najvýznamnejšie časti zbierky patria približne 41 miliónov kníh a ďalších tlačených materiálov, viac ako 4,1 milióna zvukových nahrávok, približne 15 miliónov fotografií, 5,6 milióna máp a okolo 75 miliónov rukopisov.
Oficiálna štatistika knižnice uvádza, že jej fond tvorí:
- viac ako 25,77 milióna katalogizovaných kníh,
- viac ako 15,99 milióna položiek v nekatalogizovaných tlačených zbierkach,
- viac ako 138,5 milióna ďalších nekatalogizovaných materiálov vrátane rukopisov, máp, fotografií, plagátov, mikrofilmov, filmov, zvukových záznamov či umeleckých diel.
10 najväčších knižníc sveta
| Poradie | Názov knižnice | Krajina | Počet položiek |
|---|---|---|---|
| 1 | Knižnica Kongresu (Library of Congress) | USA | Viac ako 173 miliónov |
| 2 | Britská knižnica (British Library) | Spojené kráľovstvo | 170 až 200 miliónov |
| 3 | Šanghajská knižnica (Shanghai Library) | Čína | Viac ako 56 miliónov |
| 4 | Newyorská verejná knižnica (New York Public Library) | USA | Viac ako 55 miliónov |
| 5 | Knižnica a archívy Kanady (Library and Archives Canada) | Kanada | Viac ako 54 miliónov |
| 6 | Ruská štátna knižnica (Russian State Library) | Rusko | Viac ako 47,5 milióna |
| 7 | Národná parlamentná knižnica (National Diet Library) | Japonsko | Približne 35,6 milióna |
| 8 | Národná knižnica Číny (National Library of China) | Čína | Viac ako 37,7 milióna |
| 9 | Francúzska národná knižnica (Bibliothèque nationale de France) | Francúzsko | Viac ako 40 miliónov |
| 10 | Kráľovská dánska knižnica (Royal Danish Library) | Dánsko | Približne 30,2 milióna |
Poznámka: Rôzne oficiálne zdroje môžu uvádzať mierne odlišné počty položiek, pretože jednotlivé knižnice používajú odlišné metodiky ich evidencie.
História Knižnice Kongresu
História najväčšej knižnice sveta siaha na začiatok 19. storočia a je poznačená viacerými dramatickými udalosťami.
V roku 1800 ju založil Kongres Spojených štátov amerických. O štrnásť rokov neskôr, počas britského útoku na Washington, však požiar zničil pôvodnú zbierku približne 3 000 zväzkov.
Obnova prišla už v roku 1815, keď Kongres odkúpil súkromnú knižnicu bývalého prezidenta Thomasa Jeffersona. Tá obsahovala 6 487 kníh a stala sa základom novej zbierky.
Ani tým sa problémy neskončili. Na Štedrý deň roku 1851 vypukol ďalší požiar, ktorý zničil viac ako 35 000 zväzkov. O dva roky neskôr architekt Thomas U. Walter navrhol novú protipožiarnu železnú knižničnú miestnosť, ktorá sa stala jednou z atrakcií Kapitolu.
Významným medzníkom bol rok 1897, keď bola otvorená monumentálna nová budova knižnice, ktorá slúži verejnosti dodnes. Neskôr pribudli ďalšie rozšírenia – v roku 1939 druhá hlavná budova a v roku 1980 tretia, pričom pôvodná budova dostala meno Thomasa Jeffersona a druhá budova bola pomenovaná po Johnovi Adamsovi.
Knižnica postupne rozširovala aj svoje služby. V roku 1931 získala oprávnenie poskytovať knihy nevidiacim čitateľom, v roku 1965 začala poskytovať katalogizačné údaje výskumným inštitúciám a v roku 1994 spustila svoju oficiálnu webovú stránku.
V roku 2016 sa 14. knihovníčkou Kongresu stala Carla D. Haydenová. Keď nastúpila do funkcie, zbierka obsahovala viac ako 162 miliónov položiek. O päť rokov neskôr bola Knižnica Kongresu zapísaná do Guinnessovej knihy rekordov s viac ako 173 miliónmi evidovaných položiek.
Zaujímavosti o Knižnici Kongresu
Najväčšia knižnica na svete ukrýva množstvo unikátov, ktoré nenájdete nikde inde.
Najmenšou knihou v zbierkach je publikácia Old King Cole, ktorá meria iba približne 1 × 1 milimeter (1/25 × 1/25 palca).
Na opačnom konci rebríčka stojí obrovská kniha s rozmermi približne 1,5 × 2,1 metra (5 × 7 stôp), ktorá obsahuje veľkoformátové farebné fotografie Bhutánu.
Medzi najstaršie tlačené dokumenty patria fragmenty budhistickej sútry vytlačené už v roku 770 n. l., čo z nich robí jedny z najstarších zachovaných tlačených materiálov na svete.
Veľmi cennou súčasťou zbierky je aj približne stovka mimoriadne vzácnych detských kníh z 18. storočia vrátane titulov The Children’s New Play-Thing a The Children’s Bible, obe vydané vo Philadelphii v roku 1763.
Medzi najznámejšie exponáty patrí aj slávna Gutenbergova Biblia, ktorú knižnica získala v roku 1930. Ide o jednu z najcennejších kníh svetovej histórie a zároveň o jednu z najvýznamnejších pamiatok kníhtlače.
Prečo je Knižnica Kongresu výnimočná?
Knižnica Kongresu nie je len najväčšou knižnicou na svete. Je zároveň jedným z najvýznamnejších centier uchovávania ľudského poznania. V jej zbierkach sa nachádzajú milióny unikátnych dokumentov, ktoré mapujú dejiny, vedu, kultúru aj umenie naprieč storočiami. Vďaka neustále rastúcim zbierkam a digitalizácii zostáva jednou z najdôležitejších vedeckých a kultúrnych inštitúcií na svete.
Zdroj: jagranjosh | topdesat
