Zvláštne signály prichádzajúce z rôznych častí Mliečnej dráhy zamestnávajú astronómov už niekoľko rokov. Tieto pravidelné rádiové záblesky nedokázali vedci spoľahlivo vysvetliť a ich pôvod zostával záhadou. Nový objav austrálskych vedcov však môže priniesť odpoveď na jednu z najväčších astronomických otázok posledných rokov.
Záhada, ktorá mätie astronómov
V posledných rokoch zaznamenali rádioteleskopy približne tucet zvláštnych objektov vysielajúcich takzvané dlhoperiodické rádiové prechody (Long-Period Transients – LPT). Ide o rádiové signály, ktoré sa objavujú v pravidelných intervaloch, no správajú sa úplne inak ako známe pulzary či iné vesmírne zdroje rádiového žiarenia.
Tieto nezvyčajné signály prichádzajú z rôznych oblastí našej Galaxie a ich pôvod bol doteraz nejasný. Vedci preto hľadali objekt, ktorý by im pomohol pochopiť mechanizmus ich vzniku.
Objav systému ASKAP J1745−5051
Tím vedcov z Univerzity v Sydney pod vedením astronóma Koviho Rosea oznámil objav výnimočného hviezdneho systému s označením ASKAP J1745−5051. Práve tento objekt by mohol byť kľúčom k rozlúšteniu záhadných rádiových signálov.
Systém tvoria dve veľmi odlišné hviezdy. Prvou je biely trpaslík, mimoriadne hustý pozostatok zaniknutej hviezdy. Hoci má približne veľkosť Zeme, jeho hmotnosť sa blíži hmotnosti nášho Slnka. Druhou zložkou systému je červený trpaslík, menšia a chladnejšia hviezda s hmotnosťou približne desatiny hmotnosti Slnka.
Najzaujímavejšie je, že tieto dve hviezdy obiehajú extrémne blízko pri sebe a jeden obeh dokončia za niečo viac než hodinu.
Prečo vedci hovoria o „hviezdnom Rosettskom kameni“?
Rosettský kameň bol archeologický objav, ktorý umožnil vedcom rozlúštiť staroegyptské hieroglyfy. Astronómovia veria, že ASKAP J1745−5051 môže zohrávať podobnú úlohu pri pochopení tajomných vesmírnych signálov.
Magnetické polia oboch hviezd totiž počas obehu vzájomne interagujú. V určitých bodoch dráhy vznikajú silné rádiové záblesky, ktoré sa pravidelne opakujú. Práve táto pravidelnosť veľmi pripomína správanie doteraz nevysvetlených dlhoperiodických rádiových prechodov.
Podľa Koviho Rosea môže tento systém slúžiť ako model, pomocou ktorého bude možné určiť, či ďalšie podobné signály vznikajú v systémoch s bielymi trpaslíkmi alebo majú úplne iný pôvod.
Viac než len rádiové vlny
Objavený systém nevysiela iba rádiové signály. Gravitačná sila bieleho trpaslíka postupne priťahuje materiál z jeho hviezdneho spoločníka. Tento proces spôsobuje zahrievanie hmoty na extrémne teploty a následné vyžarovanie röntgenového žiarenia.
Vďaka tomu získali vedci jedinečné prírodné laboratórium, v ktorom môžu skúmať správanie plazmy v podmienkach, ktoré na Zemi nie je možné vytvoriť. Ide o prostredie s veľmi silnými magnetickými poľami a obrovskými gravitačnými silami.
Práve tieto extrémne podmienky môžu pomôcť lepšie pochopiť základné fyzikálne procesy vo vesmíre.
Nie všetky otázky sú zodpovedané
Výskum si vyslúžil pochvalu aj od ďalších odborníkov. Dr. Darren Baskill z Univerzity v Sussexe označil výsledky za významný krok vpred a ocenil kvalitu pozorovaní aj navrhnuté vysvetlenie.
Zároveň však upozornil, že hoci sa zdá, že zdroj týchto rádiových signálov bol identifikovaný, zostáva množstvo nezodpovedaných otázok. Vedci stále potrebujú lepšie pochopiť fyziku kataklizmatických premenných hviezdnych systémov a mechanizmy, ktoré vedú k vzniku takýchto silných energetických prejavov.
Zvláštne signály prichádzajúce z Mliečnej dráhy patria medzi najväčšie astronomické záhady posledných rokov. Objav systému ASKAP J1745−5051 však prináša nádej, že vedci konečne našli „hviezdny Rosettský kameň“, ktorý im pomôže rozlúštiť ich pôvod. Ak sa táto teória potvrdí, pôjde o významný krok k lepšiemu pochopeniu fungovania hviezd, magnetických polí a extrémnych javov vo vesmíre.
Zdroj: sciencefocus | topdesat
