Extrémne teploty a podmienky
Najmenšia planéta je zároveň planétou extrémov:
- Denné teploty môžu dosiahnuť až 430 °C.
- Nočné teploty klesajú až na –180 °C.
Tieto dramatické rozdiely sú spôsobené takmer úplnou absenciou atmosféry. Merkúr má iba veľmi tenkú exosféru tvorenú kyslíkom, sodíkom, vodíkom, héliom a draslíkom. Tá nedokáže zadržiavať teplo ani chrániť povrch pred slnečným žiarením.
Z povrchu Merkúra sa Slnko javí približne trikrát väčšie a sedemkrát jasnejšie než zo Zeme.
Nezvyčajný pohyb a dĺžka dňa
Merkúr obieha okolo Slnka vo vzdialenosti približne 58 miliónov kilometrov a jeden obeh mu trvá iba 88 pozemských dní.
Zaujímavosťou je jeho rotácia:
- Jedna otočka okolo vlastnej osi trvá 59 pozemských dní.
- Slnečný deň (od jedného východu Slnka po druhý) trvá až 176 pozemských dní.
- V dôsledku excentrickej obežnej dráhy môže na niektorých miestach dôjsť k zvláštnemu javu, keď sa Slnko na oblohe na chvíľu zastaví, cúvne a opäť začne vychádzať.
Povrch plný kráterov
Povrch Merkúra je silne kráterovaný a pripomína náš Mesiac. Nachádzajú sa tu obrovské impaktné panvy, napríklad panva Caloris s priemerom približne 1 550 km. Okrem kráterov sa na povrchu nachádzajú aj rozsiahle útesy a zlomové línie, ktoré vznikli zmršťovaním planéty počas jej chladnutia.
Planéta nemá žiadne mesiace ani prstence.
Výskum najmenšej planéty
Detailné poznatky o Merkúre priniesla sonda MESSENGER, ktorú vyslala NASA. Misia prebiehala v rokoch 2008 až 2015 a poskytla presné údaje o veľkosti planéty, zložení povrchu, magnetickom poli aj o prítomnosti vodného ľadu v trvalo zatienených polárnych kráteroch.
V súčasnosti pokračuje vo výskume európsko-japonská misia BepiColombo, ktorá má priniesť ešte detailnejšie informácie o štruktúre a vývoji tejto planéty.
Porovnanie s trpasličími planétami
Hoci je Pluto menšie než Merkúr (priemer približne 2 370 km), jeho hmotnosť predstavuje iba asi 0,22 % hmotnosti Zeme. Navyše sa nachádza v oblasti Kuiperovho pásu spolu s mnohými ďalšími objektmi, ktoré gravitačne neovládlo.
Práve preto je Merkúr oficiálne najmenšia planéta, zatiaľ čo Pluto, Ceres či Eris patria medzi trpasličie planéty.
Prečo je Merkúr najmenší?
Zo všetkých ôsmich planét Slnečnej sústavy neexistuje menšia než Merkúr. Je to skalnatý, tzv. terestriálny svet, ktorý vznikol pred približne 4,5 miliardami rokov z prachu a plynu slnečnej hmloviny. Intenzívne slnečné žiarenie v raných fázach vývoja mohlo odpariť ľahšie prvky, čím zostalo prevažne husté kovové jadro.
Najmenšia planéta Slnečnej sústavy je Merkúr – malý, no mimoriadne zaujímavý svet. Napriek svojej veľkosti skrýva množstvo extrémov a vedeckých záhad, ktoré z neho robia jedinečný objekt výskumu. Najmenšia planéta tak dokazuje, že veľkosť nemusí rozhodovať o význame v rámci našej kozmickej rodiny.
Zdroj: jagranjosh | topdesat
