Hodnota Zeme je otázka, ktorá znie absurdne, no zároveň provokuje k hlbšiemu zamysleniu. Čo keby bola naša planéta skutočne na predaj a niekto by sa ju pokúsil oceniť číslom? Rozhodli sme sa túto myšlienku brať doslovne a preskúmať, kam až sa dajú posunúť hranice ekonomiky, vedy a zdravého rozumu.
Hodnota Zeme a hranice klasickej ekonómie
Čo keby bola Zem skutočne na predaj? Znie to absurdne, ale rozhodli sme sa túto myšlienku brať vážne. Ak by sa niekto pokúsil stanoviť cenu Zeme, na čom by toto číslo vôbec stálo?
Pôda, oceány, ekosystémy, nerastné suroviny, história a samotný ľudský život komplikujú matematiku spôsobmi, s ktorými bežná ekonomika nedokáže pracovať. Preto sme sa pokúsili preskúmať vedecké odhady, ekonomické rámce a kultúrne perspektívy, ktoré sa aspoň približne snažili odpovedať na otázku, aká by mohla byť hodnota Zeme.
Cieľom nebolo tvrdiť, že planétu je možné kúpiť, ale zistiť, ako blízko sa môžu čísla dostať, keď sa ľudia seriózne snažia vyriešiť nemožné.
Skúšali sme základy ekonómie, ale na Zem nefungujú
Prvým problémom, na ktorý sme narazili, bola samotná definícia hodnoty. V klasickej ekonómii je trhová hodnota cena, za ktorú sú kupujúci ochotní zaplatiť za aktívum za normálnych podmienok. Funguje to pri akciách či nehnuteľnostiach, kde existuje trh, porovnateľné predaje a ochotní kupujúci.
Vnútorná hodnota sa snaží odhadnúť teoretickú hodnotu aktíva na základe jeho fundamentov a dlhodobej užitočnosti. Investori ju používajú vtedy, keď sa domnievajú, že je niečo podhodnotené alebo nadhodnotené.
Keď však tieto koncepty aplikujeme na Zem, okamžite sa rozpadnú. Neexistuje trh s planétami, žiadne porovnateľné predaje a ani realistickí kupujúci. Dokonca aj vnútorná hodnota zlyháva, pretože Zem negeneruje peňažné toky – udržiava samotný život.
Práve tu sa ukazuje, že klasické ekonomické nástroje nie sú schopné postihnúť skutočnú hodnotu Zeme.
Teória nahradenia služieb planéty
Ak nemožno oceniť samotnú planétu, možno by sa dali aspoň vyčísliť služby, ktoré poskytuje. Tento prístup využili ekonómovia a ekológovia, ktorí sa pokúsili odhadnúť, koľko by stálo nahradiť ekosystémové služby Zeme.
Ich záver bol ohromujúci: približne 33 biliónov dolárov ročne. Do tohto výpočtu zahrnuli čistú vodu, úrodnú pôdu, opeľovanie, reguláciu klímy či stabilitu ekosystémov.
Výskumníci identifikovali 17 kategórií planetárnych služieb a rozdelili Zem na 16 biómov – od oceánov po tropické pralesy. Každému priradili odhadovanú hodnotu na hektár, čo viedlo k astronomickému číslu.
Aj samotní autori priznali, že ide len o veľmi hrubý odhad. Náklady na presídlenie života, obnovu biodiverzity alebo vytvorenie novej atmosféry totiž rýchlo presahujú hranice technologických možností ľudstva.
