Horská terasa je jedným z najstarších a najúčinnejších spôsobov, ako sa domorodé komunity vyrovnávajú s klimatickou neistotou. Predstavuje prepojenie hlbokých miestnych znalostí s krajinou a umožňuje stabilné poľnohospodárstvo aj v podmienkach extrémneho počasia. V čase globálneho otepľovania sa tieto systémy stávajú inšpiráciou aj pre moderné prístupy k udržateľnému hospodáreniu.
Kto sú domorodí obyvatelia
Domorodí obyvatelia sú ľudia, ktorí sa sami identifikujú ako domorodí na individuálnej úrovni a sú ako takí prijímaní vlastnou komunitou. Podľa World Bank žije na svete približne 476 miliónov domorodých obyvateľov, ktorí zohrávajú kľúčovú úlohu v ochrane biodiverzity a udržateľnom využívaní krajiny.
Ich vedomosti o pôde, vode, počasí a sezónnych cykloch sa formovali po stáročia bez moderných technológií, výlučne prostredníctvom pozorovania, skúseností a medzi generačného prenosu poznania.
Čo je terasové poľnohospodárstvo
Terasové poľnohospodárstvo je starodávna prax, pri ktorej sa do svahov kopcov a hôr vytvárajú stupňovité plošiny. Tieto terasy premieňajú strmé, inak ťažko obrábateľné svahy na úrodnú pôdu, ktorá je odolná voči erózii a lepšie hospodári s vodou.
Terasové systémy sa vyskytujú po celom svete – od Ánd a Himalájí až po juhovýchodnú Áziu a severnú Afriku.
Horská terasa a práca s vodou
Horská terasa nezadržiava vodu násilne, ale reguluje jej tok. Spomaľuje povrchový odtok počas silných dažďov a umožňuje postupnú infiltráciu vody do pôdy. V suchších obdobiach si tak pôda udržiava vlhkosť dlhšie, čo chráni úrodu pred krátkodobým suchom.
Ochrana pôdy a zníženie erózie
Strmé svahy sú prirodzene náchylné na eróziu. Terasy fungujú ako bariéry, ktoré zabraňujú splavovaniu ornice a živín. Vďaka tomu zostáva pôda úrodná aj po opakovaných extrémnych zrážkach.
Podpora biodiverzity a mikroklímy
Terasové systémy vytvárajú mikroklímy, ktoré umožňujú pestovanie rôznych plodín v tesnej blízkosti. Diverzita plodín znižuje riziko úplného zlyhania úrody a zvyšuje potravinovú bezpečnosť komunít.
Environmentálne výhody terasového poľnohospodárstva
Medzi hlavné environmentálne prínosy patria:
- spomalenie povrchového odtoku počas silných dažďov,
- zvýšenie pôdnej vlhkosti vďaka postupnej infiltrácii,
- prevencia erózie na strmých svahoch,
- ochrana plodín počas krátkodobých období sucha,
- vytváranie stabilných mikroklím pre rôzne druhy rastlín.
Keďže terasy si vyžadujú neustálu údržbu, ukladajú sa v nich vrstvy pôdy, kameňov a sedimentov. Tie slúžia ako „živé archívy“ minulých klimatických udalostí a poľnohospodárskych rozhodnutí.
Príklady z praxe: Filipíny a Maroko
Antropológ Stephen Acabado z Kalifornskej univerzity v Los Angeles skúmal terasové systémy ako adaptačnú stratégiu na meniacu sa klímu. Vo svojom výskume, publikovanom v časopise The Conversation, analyzoval napríklad terasy vysočiny Ifugao na Filipínach a systémy v pohorí Antiatlas v Maroku.
Tieto regióny ukazujú, že dlhodobá odolnosť nevzniká bojom proti prírode, ale spoluprácou s ňou. Spoločná práca, zdieľané znalosti a úcta ku krajine umožnili týmto komunitám udržať produktívne poľnohospodárstvo po stáročia.
Poučenie pre dnešný svet
V čase, keď klimatická neistota ovplyvňuje poľnohospodárstvo na celom svete, ponúka horská terasa cenné ponaučenia. Ukazuje, že udržateľné riešenia nemusia byť technologicky zložité, ale musia byť hlboko prepojené s miestnym prostredím a komunitou.
Tam, kde sa terasy dodnes udržiavajú, prinášajú stabilné výnosy, chránia krajinu a dokazujú, že tradičné poznanie má aj v 21. storočí zásadný význam.
Zdroj: jagranjosh | topdesat
