Najvyššia hora v slnečnej sústave sa nenachádza na Zemi, ale na Marse. Hoci sa ľudstvu Mount Everest javí ako vrchol fyzických možností, v planetárnom meradle ide len o skromný kopec. Skutočným gigantom je Olympus Mons, vyhasnutá sopka, ktorá prepisuje všetky predstavy o veľkosti hôr.
Najvyššia hora mimo Zeme
Olympus Mons je vyhasnutá štítová sopka na Marse, ktorá sa od základne po vrchol týči do výšky približne 21,9 kilometra, čo z nej robí najvyššiu horu v celej slnečnej sústave. V porovnaní s Mount Everestom, ktorý dosahuje výšku 8 848 metrov nad morom, je takmer 2,5- až 3-krát vyššia.
Jej rozmery sú však ohromujúce nielen vertikálne. Priemer hory dosahuje približne 600 kilometrov, čo je viac než rozloha niektorých amerických štátov, napríklad Arizony. Vďaka týmto rozmerom je Olympus Mons skôr obrovskou sopečnou plošinou než klasickou špicatou horou.
Hora sa nachádza v oblasti Tharsis na Marse a vznikala pred miliardami rokov v podmienkach nízkej marťanskej gravitácie a minimálnej erózie. Práve tieto faktory umožnili, aby sopka rástla do extrémnych rozmerov bez toho, aby sa jej svahy zrútili alebo výrazne obrusovali.
Objav a prieskum Olympusu Mons
Prvé náznaky existencie tejto hory zaznamenal už v roku 1877 taliansky astronóm Giovanni Schiaparelli, ktorý ju zo Zeme pozoroval ako jasnú škvrnu a pomenoval ju Nix Olympica, teda Snehy Olympu.
Skutočný rozsah Olympusu Mons však odhalila až sonda Mariner 9 v roku 1971, keď počas globálnej prachovej búrky na Marse vystúpila hora nad oblak prachu a šokovala vedcov svojimi rozmermi. O niekoľko rokov neskôr, v roku 1976, Viking 1 Orbiter poskytol detailné snímky obrovskej kaldery s priemerom približne 85 kilometrov a hĺbkou okolo 3 kilometrov, v ktorej sa nachádza šesť vnorených kráterov.
Nasledujúce desaťročia priniesli ďalšie dôležité zistenia. Radarové mapovania misií Mars Global Surveyor a Mars Odyssey v 90. rokoch a na začiatku 21. storočia ukázali lávové prúdy dlhé stovky kilometrov. V roku 2010 sonda Mars Reconnaissance Orbiter pomocou kamery HiRISE identifikovala rozsiahlu aureolu trosiek, ktorá vznikla zosuvmi pôdy.
Najnovšie poznatky z misie Mars Express Európskej vesmírnej agentúry z roku 2023 naznačujú, že Olympus Mons mohol vzniknúť ako sopečný ostrov v starovekom oceáne pred približne 3,5 miliardami rokov. Strmé útesy vysoké 6 až 8 kilometrov môžu označovať dávnu hranicu oceánu, čo robí z hory aj dôležitý dôkaz o vodnej minulosti Marsu.
Prečo je Olympus Mons taký vysoký?
Jedným z hlavných dôvodov, prečo mohla najvyššia hora slnečnej sústavy vzniknúť práve na Marse, je nízka gravitácia, ktorá dosahuje len približne 38 % zemskej. Vďaka tomu môžu sopečné štruktúry rásť do väčších výšok bez kolapsu.
Ďalším faktorom je extrémne slabá erózia. Mars má veľmi riedku atmosféru, len asi 0,6 % hustoty zemskej, čo výrazne obmedzuje pôsobenie vetra a vody. Svahy Olympusu Mons tak zostali zachované po miliardy rokov.
Hoci je sopka dnes považovaná za vyhasnutú, Mars je geologicky menej aktívny než Zem, no nie úplne mŕtvy. Niektorí vedci nevylučujú, že budúce marťanské zemetrasenia by mohli v ďalekej budúcnosti viesť k obnoveniu sopečnej aktivity.
Nedosiahnutý cieľ
Napriek svojmu významu zatiaľ Olympus Mons nebol navštívený žiadnou povrchovou misiou. Roverské misie Perseverance či čínsky Zhurong operujú vo vzdialenosti viac než 4 000 kilometrov od hory, čo z nej robí stále nedotknutý cieľ budúceho prieskumu.
Najvyššia hora slnečnej sústavy tak zostáva nielen rekordmanom, ale aj tichým svedkom dávnej geologickej a vodnej histórie Marsu.
Zdroj: jagranjosh | topdesat
