Juliánsky kalendár
Juliánsky kalendár zaviedol Július Caesar v roku 46 pred Kristom a predstavoval zásadný prelom v dejinách merania času. Na rozdiel od starších lunárnych systémov bol založený na slnečnom roku.
Mal 12 mesiacov, 365 dní a každé štyri roky pridával jeden prestupný deň. Tento systém sa stal základom pre neskorší gregoriánsky kalendár a používal sa v Európe viac ako 1 600 rokov.
Hinduistický kalendár
Hinduistický kalendár nepredstavuje jeden jednotný systém, ale skupinu príbuzných kalendárov, medzi ktoré patria Vikram Samvat, Shaka Samvat a Kali Yuga. Ide o lunisolárny systém, ktorý kombinuje lunárne mesiace so slnečným rokom, aby sa zachovala dlhodobá presnosť.
Používa sa najmä v Indii a susedných regiónoch na určovanie náboženských sviatkov, rituálov a priaznivých dní. Pre hinduistickú kultúru má tento kalendár zásadný duchovný aj spoločenský význam.
Hidžra (islamský) kalendár
Hidžra, alebo islamský kalendár, je založený výlučne na lunárnych cykloch. Má 12 mesiacov, pričom každý začína pozorovaním nového Mesiaca. Rok má buď 354 alebo 355 dní, čo znamená, že islamské sviatky sa každoročne posúvajú v rámci ročných období.
Začiatok hidžra kalendára sa datuje do roku 622 n. l., keď prorok Mohamed migroval z Mekky do Mediny. Tento kalendár je kľúčový pre islamské náboženské praktiky, vrátane ramadánu a púte do Mekky.
Budhistický kalendár
Budhistický kalendár je lunisolárny systém používaný najmä v krajinách juhovýchodnej Ázie, ako sú Thajsko, Kambodža a Mjanmarsko. Je odvodený od starovekých hinduistických kalendárov, no jeho výpočet vychádza z hviezdneho roku.
V tomto systéme sa roky počítajú od smrti Budhu, čo znamená, že budhistický letopočet je vyšší než gregoriánsky. Kalendár sa používa najmä na určovanie náboženských sviatkov a tradičných obradov.
Zdroj: jagranjosh | topdesat
