Znečistenie zohráva v globálnom otepľovaní oveľa komplexnejšiu úlohu, než sa predpokladalo, a podľa novej štúdie môže jeho znižovanie paradoxne odhaliť skryté klimatické riziká.
Nedávny výskum publikovaný v Communications Earth & Environment naznačuje, že hoci je čistejší vzduch zásadným víťazstvom pre verejné zdravie, jeho pozitívny efekt zároveň odstraňuje „slnečnú clonu“, ktorá dlhé roky prirodzene ochladzovala Zem. Vedci tvrdia, že práve rýchle znižovanie znečistenia východnej Ázie mohlo výrazne prispieť k zrýchlenému globálnemu otepľovaniu pozorovanému po roku 2010.
Ako znečistenie ovplyvňuje rýchlosť globálneho otepľovania?
Za ostatných 15 rokov sa tempo otepľovania zvýšilo a klimatológovia dlho hľadali chýbajúci článok. Spoluautor štúdie Dr. Robert Allen z Kalifornskej univerzity v Riverside opísal motiváciu výskumu: keď prišli roky 2023 a 2024 s rekordnými teplotami, bolo jasné, že musí existovať ďalší faktor, ktorý klimatické modely nezachytávali.
Výskumníci preto analyzovali dáta z ôsmich popredných klimatických modelov. Výsledok bol jednoznačný: väčšina zrýchleného otepľovania po roku 2010 pravdepodobne súvisí s výrazným obmedzením znečistenia ovzdušia vo východnej Ázii. Najmä Čína za toto obdobie znížila emisie oxidu siričitého približne o 75 %.
Dr. Bjørn Samset, hlavný autor štúdie, vysvetlil princíp ochladzovania spôsobeného aerosólmi: „Predstavte si hmlistý, znečistený deň. Častice v ovzduší bránia časti slnečného žiarenia preniknúť na povrch. Vytvárajú tak chladiaci efekt – slnečnú clonu.“
Keď sa znečistenie odstráni, táto clona prirodzene zmizne a globálne otepľovanie sa zintenzívni.
Prečo riešením nemôže byť návrat znečistenia do ovzdušia
Hoci sa zdá, že aerosóly spomaľujú otepľovanie, vedci sa zhodujú, že ponechať znečistenie v ovzduší nie je riešenie. Dr. Allen zdôrazňuje, že čistý vzduch je nevyhnutný pre ľudské zdravie a jeho zlepšovanie musí pokračovať. Ak však chceme zabrániť najhorším dopadom klimatických zmien, je potrebné zároveň znížiť emisie CO₂ a metánu – dve kľúčové príčiny otepľovania, ktoré aerosóly doteraz čiastočne maskovali.
Niektorí odborníci preto skúmajú možnosť „bezpečného“ umelého tienenia Zeme – napríklad pridávaním častíc do stratosféry alebo oblakov. Samset hovorí, že by to mohli byť plyny rozptyľované lietadlami vo výške 20 km alebo mikroskopické kvapky morskej vody vnášané do oblakov.
Profesorka Laura Wilcoxová z University of Reading však takéto riešenia odmieta ako nedostatočné: „Tak ako znečistenie, aj tieto metódy len maskujú otepľovanie, neriešia jeho príčinu. Navyše nemáme potrebné technológie.“
Cesta vpred: menej emisií, nie viac znečistenia
Podľa Wilcoxovej je sľubnejšou cestou priama redukcia CO₂ v atmosfére. To zahŕňa opatrenia ako:
- výsadba stromov a morských rias
- využívanie „mechanických stromov“
- priame zachytávanie CO₂ zo vzduchu a jeho ukladanie do hornín
Samset však upozorňuje, že najdôležitejším krokom zostáva odklon od fosílnych palív a výrazná redukcia skleníkových plynov.
Zdroj: sciencefocus | topdesat
