Najväčší mravec fascinuje vedcov aj laikov, pretože medzi týmito spoločenskými druhmi existujú skutoční obri, ktorí ďaleko presahujú veľkosť bežných druhov. V amazonských pralesoch aj vo fosílnych záznamoch nájdeme pozoruhodné príklady toho, kam až môže evolúcia mravcov zájsť.
Najväčší žijúci mravec: Dinoponera gigantea – tocandira
Dinoponera gigantea, obrovský čierny druh z amazonských dažďových pralesov, drží rekord medzi všetkými žijúcimi mravcami.
- Dĺžka samíc: 3–4 cm
- Výskyt: Brazília, Peru, Guyana
- Kolónie: malé (do 100 jedincov), vedené jedinou dominantnou samicou
- Zaujímavosť: tento mravec nebodá, ale má veľmi silné čeľuste a kyslý jed, ktorý aplikuje uhryznutím
Hoci má menšie kolónie ako africké mravce, Guinnessova kniha rekordov uvádza Dinoponeru ako najväčší druh podľa veľkosti tela jednotlivca.
Najväčší mravec v histórii: Titanomyrma giganteum
Absolútny rekord však drží vyhynutý druh Titanomyrma giganteum, skutočný obor mravčieho sveta.
- Dĺžka kráľovnej: 6–7 cm
- Rozpätie krídel: až 16 cm
- Vek: približne 49,5 milióna rokov (eocén)
- Nálezy: Nemecko (Messel), príbuzný druh T. lubei v americkom Wyomingu
Tento obrovský mravec pripomínal skôr malú osu či vážku než dnešné mravce. Výskum naznačuje, že druh sa rozšíril cez Arktídu, ktorá bola v eocéne oveľa teplejšia.
Ďalší veľkí mravčí giganti
Paraponera clavata – „bullet ant“
- Dĺžka: do 3 cm
- Najbolestivejšie bodnutie spomedzi všetkých hmyzov
- Výskyt: tropické pralesy Strednej a Južnej Ameriky
Dorylus spp. – africké hnacie mravce
- Kráľovné: až 5 cm
- Kolónie: milióny jedincov
- Masové nájazdy, ktoré dokážu úplne odstrojiť terén
Camponotus gigas – obrovský lesný mravec
- Najväčší z rodu tesárov
- Vojaci: viac ako 3 cm
- Výskyt: juhovýchodná Ázia
Camponotus spp. – tesárske mravce
- Do 2,5 cm
- Celosvetovo rozšírené
- Známe tým, že hniezdia v dreve a môžu poškodzovať stavby
Ekologická úloha mravčích obrov
Veľké druhy mravcov zohrávajú v ekosystémoch zásadnú úlohu:
- sú vrcholoví predátori v mikroekosystémoch,
- regulujú populácie hmyzu a bezstavovcov,
- prispievajú k rozkladu organických zvyškov,
- používajú chemické stopy na navigáciu v komplexnom teréne dažďových pralesov.
Stretnutie s obrami ako Dinoponera či Paraponera môže byť bolestivé, no väčšinou nie nebezpečné pre život.
Prečo sú niektoré mravce také veľké?
Výskumy naznačujú, že evolučná „veľkosť“ mravcov súvisí najmä s:
- dostupnosťou potravy,
- klimatickými podmienkami,
- konkurenčnými výhodami v ekosystéme,
- sociálnou organizáciou kolónie.
Pri dávnom druhu Titanomyrma je veľkosť spájaná s teplým globálnym podnebím eocénu, čo bolo historické obdobie, v ktorom obrovský hmyz prosperoval.
Zdroj: jagranjosh | wikipedia | topdesat
