Piloti majú viacero techník, vďaka ktorým dokážu skrátiť meškanie a získať späť cenné minúty počas letu. Mnohí cestujúci si myslia, že ide o jednoduché „pridanie plynu“, no realita je oveľa komplexnejšia a kontrolovanejšia, aby bol let čo najbezpečnejší a najefektívnejší.
Piloti a komunikácia s riadením letovej prevádzky
Keď sa let oneskorí už pri štarte, prvým krokom je komunikácia s riadením letovej prevádzky (ATC). Piloti nemôžu len tak „zrýchliť“ let bez povolenia — všetko musí byť koordinované s ATC, aby bol zachovaný poriadok v preplnenej letovej premávke.
Klasické letové plány nie sú priame línie medzi dvoma mestami. Sú to série bodov, cez ktoré sa lietadlo musí pohybovať. Ak je to možné, ATC povolí pilotom tzv. priame smerovanie – teda preskočenie jedného či viacerých navigačných bodov. Tento manéver často ušetrí niekoľko minút, najmä pri dlhších letoch.
Zadný vietor ako spojenec, protivietor ako nepriateľ
Vietor je jedným z najvýznamnejších faktorov, ktorý ovplyvňuje dĺžku letu. Zadný vietor dokáže let zrýchliť, protivietor naopak spomaliť.
Globálne prúdenie vzduchu býva zvyčajne orientované zo západu na východ. Preto lety týmto smerom môžu byť rýchlejšie, zatiaľ čo opačný smer často prináša dlhší čas letu. Piloti spolu s dispečermi sledujú tieto podmienky a vyberajú optimálnu trasu, ktorá umožní čo najväčšiu úsporu času.
Pri letoch sever–juh však podmienky nebývajú výrazne prospešné – tieto trasy mávajú minimálne veterné výhody.
Prečo nepomáha „pridať plyn“
Moderné komerčné lietadlá lietajú veľmi blízko svojej optimálnej rýchlosti. Ak by ju piloti zvýšili, ich možnosť skrátiť let je minimálna, no spotreba paliva výrazne stúpne. To je pre letecké spoločnosti neefektívne a ekonomicky nevýhodné.
Aj pri dlhých letoch zrýchlenie môže spáliť stovky kilogramov paliva navyše, pričom ušetrí len pár minút. Piloti preto tento krok využívajú len výnimočne.
Piloti a plánovanie blokového času
Letecké spoločnosti pracujú s pojmom blokový čas, ktorý zahŕňa nielen samotný let, ale aj rolovanie, vzlet a pristátie. Rušné letiská majú v plánoch zabudované rezervy práve preto, aby sa zvýšila šanca, že lietadlá pristávajú načas.
Skrátenie letu sa tak odohráva najmä v čase, keď je lietadlo vo vzduchu. Na zemi už piloti veľa neurobia – tam rozhoduje premávka a logistika letiska.
Realita skorého príletu: Prečo nie je vždy výhodou
Možno by ste čakali, že skorý prílet je vždy výhra. No v praxi môže byť problémom. Letiská fungujú v presných intervaloch — ak je napríklad 15 voľných brán a prilieta šestnáste lietadlo, musí čakať.
Rovnako personál na zemi dokáže naraz spracovať len určité množstvo batožiny. Takže skorý prílet môže znamenať dlhšie čakanie na kufre.
Piloti radia: Najlepší spôsob, ako prísť načas
Najspoľahlivejšou metódou, ako stihnúť prípoje či prísť včas, je jediné: včasný odlet. Ak lietadlo odletí presne podľa plánu, piloti už nemusia riešiť žiadne zrýchľovanie či skratky.
Niektoré letecké spoločnosti sú v presnosti lepšie, iné horšie, no všetky sa snažia optimalizovať procesy tak, aby boli meškania minimálne.
Zdroj: howstuffworks | topdesat
