Keď sa povie aristokracia, mnohí si predstavíme honosné plesy, zlaté sály, drahé róby a bezstarostný život plný luxusu. Skutočnosť však bola často omnoho menej rozprávková. Za zdobenými stenami palácov sa skrývali prísne spoločenské pravidlá, nepríjemné hygienické podmienky a množstvo obmedzení, ktoré by si dnes nikto dobrovoľne nezvolil.
Aristokracia je spoločenská vrstva alebo forma vlády, v ktorej moc a vplyv patria urodzeným, bohatým alebo dedičným elitám. Pôvodne označovala vládu „najlepších“ – teda šľachty, ktorá vlastnila pôdu, tituly a mala politické privilégiá.
Tu je 10 prekvapivých faktov o tom, ako v skutočnosti vyzeral život aristokratov. Aristokracia nebola až taká čarovná, ako si myslíme.
1. Jedlo sa nepodávalo na tanieri, ale na starom chlebe
V stredoveku by ste sa aj ako urodzený človek museli uspokojiť s tým, že vaše jedlo bude podávané na krajci tvrdého chleba – takzvanom „trencheri“. Po jedle sa mohol zjesť alebo darovať chudobným ako forma charity. Až neskôr sa trencher stal predchodcom dnešného taniera – plochým kúskom dreva či kovu bez okraja.
2. Podlahy sa neumývali – boli zo zeme
Luxusné čistenie podláh? Ani náhodou. Väčšina stredovekých domov mala podlahu z udupanej hliny, posypanú slamou, tŕstím a bylinkami, ktoré mali zakrývať zápach. Podlaha sa menila len zriedka a upratovanie spočívalo v zametaní vtáčím perím. Dlaždicové podlahy boli výsadou tých najbohatších.
3. Zubára nahrádzal holič
Bez ohľadu na to, aké ste mali postavenie, zubár ako povolanie prakticky neexistoval. O zuby sa starali tzv. holiči-chirurgovia, ktorí vám okrem strihu vlasov mohli aj vytrhnúť zub. Aj králi a šľachtici museli často znášať bolesť, pretože iná možnosť jednoducho nebola.
4. Oblečenie podliehalo zákonu
V mnohých krajinách platili tzv. zákony o prepychu, ktoré určovali, čo si kto smie obliecť. Farby, látky, čipky či kožušiny – všetko bolo presne stanovené podľa spoločenského postavenia. Vo Francúzsku napríklad len šľachta mohla nosiť zlaté výšivky a čipkované manžety, zatiaľ čo obyčajní ľudia museli zostať pri jednoduchších odevoch.
5. Etiketa bola prísnejšia než zákon
V 19. storočí mohol aj ten najmenší prehrešok – napríklad nesprávne držanie príboru alebo dotyk s operadlom stoličky – znamenať spoločenskú pohromu. Na formálnych večerách sa hostia nesmeli rozprávať s kým chceli, ale len so susedom po pravej či ľavej strane. Ak hostiteľka zakašľala, bol to signál, že sa majú všetci obrátiť a zmeniť partnera v rozhovore.
