Metán
Teoretickejšou možnosťou než kremíkový život je život založený na metáne. Metán síce obsahuje uhlík, no prostredie bohaté na túto látku je pre pozemský život nehostinné.
Vedci z NASA skúmajú Saturnov mesiac Titan, kde v metánovej atmosfére objavili zlúčeninu vinylkyanid. Tá by mohla tvoriť bunkové membrány pre jednoduché mikrobiálne organizmy žijúce v metánových moriach.
Na rozdiel od pozemskej bunkovej chémie by tieto membrány pozostávali z dusíka, uhlíka a vodíka, nie z kyslíka a fosforu.
Síra
Najstaršie známe fosílie na Zemi majú približne 3,4 miliardy rokov a pochádzajú z obdobia, keď sa život len začínal formovať. Planéta vtedy vyzerala úplne inak – v atmosfére chýbal kyslík, fotosyntéza ešte neexistovala a prostredie bolo horúce a nehostinné. Napriek tomu sa objavili prvé formy života.
Tieto fosílie naznačujú existenciu mikroorganizmov využívajúcich síru ako zdroj energie, vďaka čomu mohli rásť a rozmnožovať sa. Objav posilnil nádej, že podobné stopy po živote by sa mohli jedného dňa nájsť aj na Marse.
Vedci sa zároveň domnievajú, že niektoré zlúčeniny síry mohli na Zem prísť z vesmíru a prispieť k vzniku života. Ak sa to stalo tu, nie je vylúčené, že podobný proces mohol prebehnúť aj na iných planétach.
Amoniak
Podobne ako metán, aj amoniak je prostredie, v ktorom väčšina pozemského života nedokáže prežiť. Teoreticky by však mohol nahradiť vodu ako základné rozpúšťadlo života – nie uhlík, keďže je to molekula, nie prvok.
Amoniak nie je úplne cudzí biologickým procesom – ľudské telo ho produkuje v moči, no keďže neobsahuje uhlík, nepovažuje sa za organickú zlúčeninu. Ak by sa však objavil život bez uhlíka, museli by sme prehodnotiť samotnú definíciu organického života.
Keďže väčšina planét nemá kvapalnú vodu, vedci uvažujú, aké iné látky by mohli plniť podobnú funkciu. V chladnejších častiach slnečnej sústavy sa často vyskytuje práve amoniak, ktorý má nižší bod tuhnutia než voda.
Aby mohla kvapalina podporovať život, musí byť dobrým rozpúšťadlom, mať nízku viskozitu a stabilizovať teplotu. V týchto ohľadoch je voda ideálna, no amoniak sa považuje za najlepšiu alternatívu.
Je to štvrtá najrozšírenejšia molekula vo vesmíre a chemicky sa podobá vode, hoci nie vo všetkých vlastnostiach potrebných pre život. Napriek tomu nie je vylúčené, že niekde existujú formy života, ktoré by sa v prostredí s amoniakom dokázali vyvinúť.
