Ľudská psychológia je plná záhad: Tieto nové zistenia vás prinútia zamyslieť sa. Ľudská psychológia je jedným z najzložitejších vedeckých predmetov, druhým v poradí je psychológia mačiek. Preto je hlbšie prenikanie do ľudskej psychiky ako sochárčenie obrovského kusu mramoru: niekedy dosiahnete lepšie detaily dlátom ako kladivom.
Nasledujúce príspevky poskytujú prehľad nových zaujímavých vecí, ktoré sa dozvedáme o fungovaní našej mysle, či už pomocou dláta alebo kladiva (nechám na vás, aby ste sa rozhodli, ktoré je ktoré).
Ľudská psychológia je plná záhad: Tieto nové zistenia vás prinútia zamyslieť sa

Deti, ktoré jedia morské plody, sa dobre správajú
Morské plody nie sú len chutné – môžu podporiť lepší vývoj mozgu detí, ktoré jedia krevety a lososa. Podľa nedávneho výskumu Bristolskej univerzity, ktorý využil údaje z prieskumu od takmer 6 000 účastníkov „priekopníckej“ štúdie Deti 90. rokov, je konzumácia morských plodov v detstve spojená s prosociálnym správaním detí vo veku 7 a 9 rokov.
Zistenia skúmajú súvislosti medzi konzumáciou rýb a vývojom správania, pričom sa zameriavajú na prosociálne aspekty, ako je priateľskosť, altruizmus a sklon k zdieľaniu – inými slovami, na vlastnosti, ktoré pomáhajú robiť svet lepším. Naopak, deti, ktoré vo veku 7 rokov konzumovali najmenej morských plodov, vykazovali celkovo negatívnejšie sociálne správanie.
Frázovanie ovplyvňuje to, ako sa cítime, keď sme sami
Čo keby ste mohli bojovať proti osamelosti slovami? Samota môže byť hrozná pre fyzické aj duševné zdravie, ale pri boji s negatívnymi emóciami môže byť vnímanie polovicou úspechu. Alebo aspoň štvrtinu?
Ľudská psychológia je zložitá, ale nemusí byť vždy super zložitá. Niekedy môže jednoduchá zmena spôsobu, akým niečo formulujete alebo vnímate, priniesť pozitívny psychologický posun.
Ako príklad možno uviesť výskum, na ktorom sa zúčastnilo takmer 700 dospelých a vysokoškolských študentov, ktorí zistili, že na potenciálnu zmenu emocionálnej asociácie z negatívnej na pozitívnu stačí, ak čas strávený osamote označíte ako „čas pre seba“ a nie ako „izoláciu“.
Príliš dlhý spánok zhoršuje rôzne funkcie mozgu
Štúdia z UT Health San Antonio nedávno skúmala škodlivosť prespávania, pričom zistila, že tí, ktorí zaspali príliš veľa, mali tendenciu dosahovať horšie výsledky v mnohých meraniach poznávacích schopností. Tieto zistenia boli súčasťou štúdie Framingham Heart Study, ktorá sleduje „1 853 účastníkov bez demencie a mozgovej mŕtvice“ v komunite Framingham v štáte Massachusetts. Tento najnovší výskum spánku sa zameral na účastníkov vo veku 27 až 85 rokov, pričom priemerný vek bol 50 rokov.
Vedci zistili, že viac, ale nie menej spánku súvisí s nižším kognitívnym výkonom v oblasti vizuálno-priestorových schopností, pamäti a ďalších schopností. Výsledkom je, že príliš dlhý spánok môže zhoršiť celý rad každodenných funkcií, ako je riešenie problémov, pozornosť, plánovanie budúcnosti a kontrola impulzov. Okrem toho ľudia s depresívnymi príznakmi vykazovali najväčší pokles kognitívnych schopností v dôsledku nadmerného spánku.
REM spánok pomáha skrotiť nepríjemné spomienky
Spánok je úžasný, a to je trochu slabé slovo. Vedci preto neustále skúmajú alebo potvrdzujú mnohé spôsoby, ktorými dobrý spánok zlepšuje náš mozog. Nedávno štúdia o spánku z University of East Anglia zistila, že spánok pomáha pri pamäti.
Nuž, myslíte si asi – samozrejme, spánok nám pomáha zapamätať si veci. Ale v skutočnosti je to naopak: spánok nám pomáha zabúdať.
Mnohým ľuďom sa nepríjemné spomienky často vtierajú do vedomia, najmä ak si ich pripomenú – a všetci vieme, že aj tie najnáhodnejšie veci môžu nechtiac inšpirovať vniknutie neželaných spomienok.
