videní: 219
Veľká noc a jej každoročný scenár. Obchody sú plné čokoládových zajacov, barančekov a rôzneho tovaru s veľkonočným motívom. Deťom sa tieto sladkosti dávajú ako výslužka po šibačke a oblievačke – za predpokladu, že sa ešte nájdu deti, ktoré za to nepýtajú peniaze. Alkohol ide na dračku, to je zase výslužka pre dospelých. V potravinových reťazcoch sú úplne vypredané vajcia, syry či šunka. Tento sviatok však už dlho nie je výsadou kresťanov.
Ošiaľ začína začiatkom marca, končí sa v apríli. Prečo je ale každý rok dátum stanovený inak? Najprv si oprášime vedomosti z dejepisu. Židovská veľká noc, čo je vlastne predobraz kresťanskej Veľkej noci, podľa Starého zákona takisto nemala stanovený konkrétny dátum. Určovala sa podľa prvého splnu mesiaca po jarnej rovnodennosti. Prví kresťania oslavovali v tie isté dni ako Židia, ale kresťania, ktorí prišli z pohanstva, nechceli sláviť tento veľký deň spolu so Židmi, a tak ho prekladali na neskôr. Aby však v cirkvi ohľadom dátumu zavládla jednota, nicejský koncil v roku 325 stanovil poriadok, ktorý je platný dodnes.
1. Veľká noc sa nesmie sláviť v tých istých dňoch, ako židovská veľká noc, ktorá pripadá na prvý spln mesiaca po jarnej rovnodennosti.
2. Kresťanská Veľká noc sa slávi v nedeľu, ktorá nasleduje po prvom splne po jarnej rovnodennosti.
Takže ak spln pripadá na nedeľu, čaká sa na jeho pohyb a Veľká noc bude až na ďalšiu nedeľu. Dátum sa teda môže odlišovať medzi jednotlivými rokmi až o viac ako jeden mesiac. Jarná rovnodennosť je stanovená na 21. marec podľa gregoriánskeho kalendára a neberie sa ohľad na astronómiu.
Pravoslávne cirkvi, s výnimkou Fínska a Estónska, používajú pre výpočet dátumu juliánsky kalendár. Avšak zachováva sa u nich poriadok nicejského koncilu, že Veľká noc sa nesmie prekrývať so židovským sviatkom.
