videní: 864
Počas sezóny v roku 1936 mal salónik dokonca klavír s hmotnosťou 160 kilogramov, vyrobený z duralu a pokrytý žltou bravčovou kožou.
Vzducholoď Hindenburg nazývali tiež “prvý lietajúci hotel na svete”. Na rozdiel od modelu Graf Zeppelin si mohol na palube tohto gigantu nájsť ubytovanie pre cestujúcich. Tento priestor bol rozdelený na Palubu A a Palubu B. Dokopy dokázala vzducholoď ubytovať 72 pasažierov a 61 členov posádky.
Steny a dvere kabín boli vyrobené z tenkej vrstvy ľahkej peny pokrytej látkou. Obývacie priestory boli zasadené do jednej z troch farebných schém: svetlo modrá, šedá alebo béžová. Každá kabína paluby A mala jedno dolné lôžko, ktoré bolo pripevnené na mieste a jedno horné lôžko, ktoré cestujúci mohli sklopiť k stene, ak potrebovali viac miesta. Žiadna z kabín však nemala WC. Samostatné toalety pre mužov a ženy boli k dispozícii na palube B, rovnako ako jedna sprcha so slabým prúdom vody.
Jednou z najpozoruhodnejších miestností na palube vodíkovej vzducholode bola fajčiarska miestnosť. Udržiaval sa v nej vyšší tlak, ako v okolí, takže v prípade úniku vodíka, by sa ten nedostal do miestnosti. Navyše, táto miestnosť bola od zvyšku vzducholode oddelená dvojitými dverami. Bol tam tiež jeden elektrický zapaľovač, pretože na palube lode nebol povolený žiaden otvorený plameň.
Dňa 6. mája 1937 nemecká vzducholoď LZ-129 Hindenburg začala horieť a zničila sa počas pokusu o ukotvenie na námornej leteckej stanici Lakehurst. Na palube mala 97 osôb (36 cestujúcich a 61 členov posádky) z toho 36 ľudí zomrelo (13 cestujúcich, 22 členov posádky a 1 pracovník na zemi).
Katastrofa bola predmetom veľkolepého spravodajstva, fotografií a záznamov Herberta Morrisona. Táto udalosť narušila dôveru verejnosti v obrovskú vzducholoď a označila náhle ohlásila koniec jednej leteckej éry.
Pre predstavu, takáto obrovská bola táto vzducholoď
Zdroj: BoredPanda | topdesat
