videní: 561
V 70. rokoch astronauti umiestnili na povrch Mesiaca tri seizmometre, ktoré zbierali údaje od októbra 1976 do mája 1977. Nová štúdia preskúmala údaje z týchto seizmografov a zistila, že niektoré z opakujúcich sa otrasov zrejme pochádzajú z modulu Apollo 17.
Pri zemetraseniach na Zemi sa vlny energie šíria všetkými smermi. Meraním otrasov z viacerých miest na povrchu môžu vedci vytvoriť mapu vnútra Zeme. Keďže horniny a kvapaliny v Zemi majú rôznu hustotu, vlny sa cez ne pohybujú rôznou rýchlosťou, čo geológom umožňuje zistiť, akým typom materiálu vlny prechádzajú. Tento postup je známy ako seizmická tomografia. Podobné merania sa uskutočnili na Mesiaci počas misie Apollo.
Počas misie sa na povrch umiestnili tri seizmografy
Americký program Apollo umiestnil na Mesiaci niekoľko seizmografov, aby rovnakým spôsobom spoznal jeho štruktúru. Analýzou údajov sa vedci dozvedeli o vnútornej štruktúre vrátane toho, že Mesiac má vnútorné jadro s priemerom asi 500 kilometrov, ktoré je oveľa menej husté ako jadro Zeme.
Predpokladá sa, že zemetrasenia na Mesiaci nie sú spôsobené pohybmi tektonických dosiek ako na Zemi. Namiesto toho sa predpokladá, že zemská gravitácia spôsobuje na Mesiaci pevné prílivové napätie. To spôsobuje jeho praskanie a trenie jednotlivých častí o seba. Iné typy mesačných zemetrasení zaznamenané seizmografmi Apollo boli pravdepodobne spôsobené nárazmi meteoritov do Mesiaca, zatiaľ čo dlhé, plytké mesačné zemetrasenia je trochu zložitejšie vysvetliť pomocou údajov, ktoré máme k dispozícii.
V novej štúdii výskumníci z Caltechu použili strojové učenie na analýzu údajov z troch seizmografov, ktoré posádka Apolla 17 umiestnila niekoľko sto metrov od svojej základne. Výskumníci zistili, že k mesačným zemetraseniam dochádzalo pravidelne, vždy popoludní, keď sa mesačný povrch začal opäť ochladzovať.
Ráno však našli aj nezvyčajné opakujúce sa signály, ktoré sa nedali vysvetliť prirodzenými príčinami.
Za aktivitu môžu slnečné lúče, ktoré dopadli na modul Apollo
“Každé lunárne ráno, keď na pristávací modul dopadne slnko, začne to praskať,” uviedol vo vyhlásení Allen Husker, výskumný profesor geofyziky a spoluautor novej štúdie. “Každých päť až šesť minút ďalší, v priebehu piatich až siedmich pozemských hodín. Boli neuveriteľne pravidelné a opakujúce sa.”
Tím určil, že tieto zemetrasenia vychádzali zo samotného modulu Apollo 17. Keď sa ráno zahrial a začal sa rozpínať, vŕzgajúce vibrácie zachytili neďaleké seizmografy. Okrem toho, že je to sám o sebe skvelý objav, tím verí, že by mohol pomôcť budúcim misiám na Mesiaci. Objav pomôže pochopiť, ako sa zariadenie rozpína a zmršťuje počas pobytu na povrchu Mesiaca. Predtým, ako sa vrátime späť, alebo možno dokonca začneme pracovať na mesačnej základni, budeme chcieť hľadať aj užitočné ložiská nerastov pod povrchom.
“Dúfame, že budeme schopní zmapovať podpovrchové krátery a hľadať ložiská,” dodal Husker. “V kráteroch na južnom póle Mesiaca sú tiež určité oblasti, ktoré nikdy nevidia slnečné svetlo; sú trvalo zatienené. Ak by sme tam mohli umiestniť niekoľko seizmometrov, mohli by sme hľadať vodný ľad, ktorý môže byť uväznený v podpovrchových vrstvách; seizmické vlny sa cez vodu šíria pomalšie.”
V súčasnosti je indický lunárny modul Vikram umiestnený v blízkosti južného pólu, vybavený seizmografom zaznamenal pohyb potenciálne spod povrchu. Zistenie sa v súčasnosti skúma.
Súvisiace články:
Oslava 50. výročia pristátia človeka na Mesiaci: Apollo: stratené záznamy
Neil Armstrong: Toto tajil celé roky prvý človek na Mesiaci
Zdroj: iflscience | topdesat
