Zaujímavosti

Legendárna veštiareň v Delfách: 2. časť

Legendárna veštiareň v Delfách

videní: 714

Pokračujeme druhou časťou článku o najmocnejšom a najvážnejšom orákulu starovekého sveta, do ktorého pre predpovede budúcnosti smerovali tisíce ľudí. Pútnici sa najprv museli očistiť vo vodách neďalekého prameňa Kastalia. Nasledoval rituál, pri ktorom poliali chladnou vodou kozu. Ak sa zviera celé roztriaslo, smelo sa obetovať a pútnici sa mohli obrátiť na božstvo s otázkou.

Samozrejme, najprv, ako sa na božstvo obrátili, museli zaplatiť predpísaný poplatok a odovzdali otázku, napísanú na tabuľke, chrámovému kňazovi, ktorý ju potom odovzdal Pýtii. Jej takmer nezrozumiteľnú odpoveď, prednesenú akoby cudzím hlasom, interpretoval kňaz, ktorý ju napokon vo zveršovanej podobe dal tomu, čo sa pýtal. Na vrchole popularity orákula kládli pútnici toľko otázok, že vždy museli slúžiť tri kňažky.

Do delfskej veštiarne sa ľudia chodili radiť o politických otázkach, najmä o tých, ktoré súviseli so zriaďovaním gréckych kolónií, ale aj o každodenných záležitostiach, ako sú manželstvo, neplodnosť či finančné problémy. Niekedy prehovorilo orákulum jednoznačne – napríklad v prípade Sokrata – oznámilo mu, že je najmúdrejším mužom Grécka. Mnohé odpovede orákula sa však smutne preslávili svojou nejasnosťou. Napríklad lýdsky kráľ Kroisos sa veštiarne spýtal, čo by sa stalo, keby zaútočil na Perziu. Padla by veľká ríša, znela dvojznačná odpoveď. Kroisos sa teda rozhodol Perziu napadnúť, ale zničil vlastné kráľovstvo.

Okolo 5. storočia pred našim letopočtom začala nestrannosť veštiarne upadať, pretože interpreti veštieb nadŕžali rôznym mestským štátom, predovšetkým Aténam a Sparte. V 2. storočí pred našim letopočtom sa Delfy dostali pod nadvládu Ríma a vplyv orákula ešte viac klesol. Keď cisár Julianus (vládol v rokoch 361 až 363 n.l.) požiadal Apolóna o radu, boh mu odkázal: „Povedz kráľovi, že nádherný chrám je v ruinách. Apolón nemá strechu nad hlavou, vavrínové listy mlčia a prorocké pramene a studne vyschli.“

V roku 385 nášho letopočtu delfskú veštiareň zrušil kresťanský cisár Theodosius. Nové náboženstvo Apolónov kult zavrhlo. Posvätnú oblasť postupne zakryli nánosy pôdy a na nich po čase vznikla dedina. V roku 1 892 celú dedinu zrúcali a jej obyvateľov premiestnili, aby mohol francúzsky archeológ Théophile Homolle začať s vykopávkami a odhaliť ruiny veštiarne, ktoré môžeme v Delfách obdivovať aj dnes.

Zdroj: Wiki | topdesat

b
Komentáre

Sociálne siete

facebook  twitter  google-plus  rss

Odporúčame

HS-logo

TOPdesat.sk copyright © 2022 | Všetky práva vyhradené

Hore

online geldanlagen geldanlagen