videní: 2.2K
V šesťstom roku Noeho života sedemnásteho dňa druhého mesiaca, ešte toho dňa prepukli všetky žriedla veľkej prahlbiny, otvorili sa okná nebies (Genesis, 1. Mojžišova, 7:11). Prinášame ďalší článok z dôb starozákonných. Tentokrát sa pozrieme na Noeho a jeho archu, ktorá bola (nielen) na svoju dobu obrovským plavidlom.
Katastrofy sa síce ťažko prežívajú (a niekedy neprežijú vôbec), o to lepšie sa však o nich počúva, teda aspoň pokiaľ sme sami v bezpečí. Nielen v časoch veľkofilmov typu Armageddon či Deň potom, ale aj v dobách, ktoré vynález filmu o nejaké to tisícročie predchádzali. A tak starozákonného praotca Noeho nie je asi potrebné našim čitateľom predstavovať. Keď ľudstvu za jeho hriechy hrozila potopa, postavil koráb (známy pod označením archa), v ktorom jeho rodina pohromu prečkala aj s mnohými zvieratami rôznych druhov, aby všetci spoločne opäť osídlili svet. Biblia sa však neuspokojila len s opisom tejto udalosti, ale ponúkla aj nečakane podrobný návod na stavbu lode. A je to loď, ktorá vzbudzuje údiv aj v našom storočí technických zázrakov.
O stavbe archy hovorí šiesta kapitola knihy Genesis: „Urob si koráb z góferového dreva; urob koráb s priehradami a natri ho zvnútra i zvonku smolou. Takto to urob: tristo lakťov bude dĺžka korábu, päťdesiat lakťov jeho šírka a tridsať lakťov jeho výška. Na korábe urob svetelný otvor. Sprav ho na lakeť od vrchu, dvere korábu umiestni na boku. Urob spodné, stredné a horné podlažie.“
Pokiaľ prijmeme veľmi pravdepodobnú hypotézu, že starozákonný lakeť sa približoval lakťu antickému (asi 0.44 metra), zistíme, že archa bola asi 130 metrov dlhá, viac než 20 metrov široká a približne 13 metrov vysoká. Teda na svoju dobu skutočný obor, zjavenie medzi loďami. Asi by ste sa divili, keď by ste počas dovolenky pri mori spozorovali loď dlhú niekoľko kilometrov… Asi tak nejak museli vnímať súčasníci Noeho jeho archu. Pokračujeme druhou časťou článku.
