videní: 2.2K
Prinášame dvojdielny článok o Noemovej arche, ktorá mala slúžiť záchrane ľudského druhu pred potopou nevídaných rozmerov. Skutočne existovala? Je možné, že ju niekto niekedy reálne zazrel? Existujú o tom zmienky a to už z čias pred našim letopočtom. Poďme však pekne po poriadku. Pohodlne sa usaďte, začíname prvou časťou.
Presný popis archy, dokonalá lokalizácia miesta jej zostrojenia a autorita, ktorú ľudia minulých storočí Biblii prikladali, viedla ku snahe legendárne Noemovo plavidlo nájsť. Už z roku 475 pred našim letopočtom pochádza svedectvo akéhosi chaldejského kňaza, že k vraku nejakej veľkej lode si na Ararat miestni ľudia chodia pre drevo. O arche sa v súvislosti s touto horou zmieňuje aj Marco Polo. V roku 1800 Turek menom Aga Hussein údajne plavidlo videl na vlastné oči.
V roku 1840 poslali úrady po veľkom zemetrasení na horu niekoľko skupín robotníkov, ktorí mali postaviť hrádze proti zosuvom pôdy. Tí údajne spozorovali predok lode vystupujúci z ľadovca. Niekoľko z nich sa dokonca odvážilo vojsť dovnútra. Zistili, že prístupná časť obsahuje tri kajuty. V roku 1916 uviedol ruský vojenský pilot Vladimír Roskovský, že na ľadovcoch Araratu spozoroval časť lodnej kostry veľkú ako blok domov.
Prvá expedícia sa za archou vydala v roku 1952. dvaja Francúzi, priemyselník Fernand Navarra a horolezec Jean de Riquier, sa po náročnom výstupe po ľadovci zbrázdenom hlbokými trhlinami dostali do výšky viac ako 4 000 metrov a tam našli v neprístupnej stene ľadu tieň podobajúci sa veľkej lodi. Na prudkom zraze sa im však neporadilo viac priblížiť ani vyhotoviť dostatočne presvedčivé snímky, a tak sa vrátili, a to bez toho, aby niekoho o svojom objave informovali.
O to viac sa Navarra pripravoval na ďalšiu expedíciu. Písal sa júl 1953. Práve vtedy sa mu už podarilo podozrivý tieň nafilmovať. Pokračujeme druhou časťou článku s názvom Noemova archa v ľadovci hory Ararat.
