videní: 1.7K
Žijeme v dobe prudkého rozvoja technológií. Zdá sa nám, že na akúkoľvek otázku má veda odpoveď. No toto ani zďaleka nie je pravda. Vedci nielen, že zatiaľ nedokážu odpovedať na mnohé otázky, ale počas výskumov neustále získavajú nové údaje, ktoré vyvracajú predchádzajúce teórie a hypotézy.
1. Je realita skutočná, alebo žijeme v simulácii?
Ľudstvo sa od samého počiatku svojej existencie snaží pochopiť skutočnú povahu vecí, ktoré nás obklopujú. Vzhľadom na to, že veda a technológie idú veľmi rýchlo dopredu, táto otázka sa stala konkrétnejšou: môže byť naša realita obyčajnou počítačovou simuláciou? V súčasnej chvíli existujú argumenty proti, ale aj argumenty podporujúce tvrdenie, že žijeme v simulácii. Filozof Nick Bostrom ponúkol 3 verzie ľudskej existencie (ako dôkaz simulácie):
• civilizácie vymierajú bez toho aby dosiahli štádium, v ktorom môžu prekonať biologické možnosti človeka pomocou technických vynálezov a vytvárať umelé modely vedomia;
• civilizácie, ktoré dosahujú takú úroveň, na ktorej môžu vytvárať umelú realitu podľa svojho želania, o to z nejakého dôvodu nemajú záujem;
• ak predchádzajúci body nie sú správne, neexistujú prakticky žiadne pochybnosti, že žijeme v počítačovej simulácii.
Avšak filozof Riccardo Manzotti predložil svoje protiargumenty tejto hypotézy:
• simulácie sú vždy objektami hmotného sveta;
• simulácia nerozoznateľná od reality prestáva byť simuláciou;
• každá simulácia musí mať pozorovateľa. Simulácia je neoddeliteľná od vedomia, ktoré ju prijíma.
Táto otázka rovnako zostáva nezodpovedaná a je len na tebe, či budeš realitu považovať za simuláciu alebo nie.
2. Čo je po smrti?
Každý z nás si skôr alebo neskôr položí otázku: čo ma čaká po smrti? Nedávno biológovia prišli objavom, ktorý nás možno posunie bližšie k odpovedi na túto odvekú otázku. Získali zaujímavé údaje počas experimentov s umierajúcimi: vedci zistili, že v mozgu všetkých ľudí, ktorí boli podrobení ich experimentom, prebiehala mimoriadne silná aktivita po zástave srdca a prerušení prísunu kyslíka do mozgu. To sa samozrejme dá vysvetliť: následkom nedostatku kyslíka neuróny strácajú schopnosť zachovávať elektrický potenciál a vybíjajú sa, čím spúšťajú lavínu elektrických impulzov.
Je však možné, že práve tieto výsledky a vyhlásenie profesora Stuarta Hameroffa z oddelenia anestéziológie a psychológie Arizonskej univerzity nám pomôžu v najbližšej budúcnosti odpovedať na túto otázku. Podstata jeho vyhlásenia spočíva v tom, že vedomie človeka po jeho smrti nezmizne bez stopy. Doslova sa vsiakne do “vesmírneho tkaniva”, ako keby mechanizmus na realizáciu tohto procesu bol zabudovaný v našej nervovej sústave.
3. Existuje boh?
Mnohí ľudia sa domnievajú, že ide len o otázku viery. Ale čo si o tom myslí veda? Britský vedec Martin John Rees oficiálne vyhlásil, že najnovšie vedecké objavy ho prinútili zamyslieť sa nad tým, že je potrebné sa vzdať ateistického svetonázoru. Rees vysvetľuje svoje stanovisko nasledovne: Boh existuje – iba tak je možné vysvetliť vznik prvej reprodukčnej sústavy.
https://www.youtube.com/watch?v=yObdJg3MTrI
Nehľadiac na všetky vedecké objavy však veda doteraz nedokázala rozlúštiť tajomstvo molekúl v DNA. Tento zložitý mechanizmus obsahuje tak veľký objem informácií, že jednoducho musel z niečoho vzniknúť. Z hľadiska teórie evolúcie a hierarchie inteligencie živých bytostí však po nás musí prísť ďalší stupeň inteligencie – tvorca, boh, architekt, veľký programátor – aby vymyslel a spustil svoj projekt – náš vesmír.
4. Existujú duchovia?
Mnohí z nás majú radi mystické príbehy, ktoré pumpujú adrenalín do nášho krvného obehu a prinášajú do nášho života niečo nevysvetliteľné. Ale sú duchovia skutoční? Vedci zatiaľ nenašli žiadne dôkazy podporujúce toto tvrdenie. Všetky mystické príbehy a udalosti vysvetľujú rôznymi psychosomatickými a neurobiologickými mechanizmami – naše vedomie nás občas klame v tom, čo vidíme a cítime. No je to skutočne tak?
5. Ako a kedy vznikol Mesiac?
Nová hypotéza o vzniku Mesiaca spočíva v tom, že družica Zeme vznikla vnútri synestie – plynového mraku a roztavenej horniny. Túto hypotézu predložili vedci z Kalifornskej a Harvardskej univerzity na základe výsledkov teoretickej modelácie. Existenciu synestie ako nového druhu planetárnych telies predložili americkí vedci Simon Lock a Sara Stewartová.
“V novej štúdii sú vysvetľované zvláštnosti Mesiaca, ktoré je ťažké vyriešiť pomocou moderných ideí. Mesiac je chemicky takmer rovnaký ako Zem, no len s malými rozdielmi. Je to prvý model, ktorý môže zodpovedať vzoru kompozície Mesiaca,” povedala Sara Stewartová, profesorka planetárnych vied. Vedci predpokladajú, že planéty v podobe synestie môžu existovať niekoľko storočí a potom získavajú sférický tvar, ale vnútri môže dochádzať k vytváraniu i ďalších nebeských telies.
6. Ako vznikol život na našej planéte?
Vedci sa doteraz hádajú, ako vznikol život na Zemi, pretože tri hlavné teórie na túto tému sa nijako nedarí spojiť do jednej. Armen Mulkidžanjan však ponúkol alternatívu: čo ak život vznikol vo vode, no nie v oceáne, ale na súši, v sopečnom rybníku? Mulkidžanjan upozornil na chemické zloženie buniek, predovšetkým na to, aké látky prijímajú a aké odmietajú. Ukázalo sa, že bunky akéhokoľvek organizmu obsahujú mnoho fosforečnanu draselného a ďalších prvkov okrem sodíka.
To okamžite vylučuje oceán zo zoznamu potenciálnych “kolísok života”, pretože v živých bunkách je oveľa viac fosforečnanu draselného a oveľa menej sodíka, než sa nachádza v oceáne. Túto úlohu môžu skôr zohrávať geotermálne zdroje v blízkosti sopiek, napríklad v sopečne aktívnych oblastiach typu Yellowstonu. V týchto rybníkoch sa nachádza rovnaká zmes prvkov ako v bunkách.
Debaty zrejme čoskoro neskončí a k spoločnému názoru vedci čoskoro nedôjdu. Rozhodnutie bude prijaté na základe experimentov s chemickými reakciami a protobuňkami. To znamená, že prvýkrát v dejinách stojíme na prahu vysvetlenia toho, ako vznikol život na Zemi.
