videní: 1.3K
Nazrime spoločne do zápiskov z minulosti. Dnes sa pozrieme na vojenskú reč, ktorá má byť – a musí byť – jasná, presná a stručná.
Francúzsky bulettin z roku 1917 uvádza: „Noha, ktorá ostala vzadu, nesmie sa zdvihnúť zo zeme, pokým druhá, ktorá je vpredu, na nej pevne nespočinie.“ Ako píšeme. Jasná, presná a stručná. V mierových časoch. A o to viac aj v časoch vojny. Jedno skomolené slovo v rozkaze, a následky môžu byť devastačné. Je teda potrebné, aby vojenské predpisy definovali a jasne vysvetľovali každý jeden vojenský pojem, každý vojenský úkon, či vojenskú činnosť. K omylu predsa nemôže dôjsť! Vojaci tak robili už od nepamäti. A musíme konštatovať, že neraz aj preháňali. Potreba definovať hoci aj maličkosť v konečnom dôsledku vyšla na posmech. Citát, ktorý pochádza z francúzskeho bulletinu, je len jedným z mnohých, ktoré nám pramene dochovali.
Nazrime do roku 1895. Nachádzame v ňom – okrem iného – aj zadefinované zásady generála Drahomirova: „Musíme si znova a znova pripomenúť, že jazdec nie je bicyklista!“ Aj perspektívny vojenský život je prostriedkom, ako nadchnúť adeptov vojenského remesla. V podaní francúzskych expertov z roku 1913 to bolo napríklad heslom „vojna je veľkou školou inteligencie a senzibility.“ Dávno pred posledným uvedeným výrokom – konkrétne v roku 1823 – ďalší Francúz menom Joseph de Maistre velebil vojnu slovami: „Ktože by mohol pochybovať, že zomrieť vo vojne je veľkou výsadou?“ Tieto slová určite naverbovali nejedného mladého muža.
Poďme ďalej. Výrok ďalšieho Francúza vás nenechá chladným. Marcus Allart napísal: „Keby Francúzsko nebolo porazené, bolo by vyšlo z tejto vojny slávnejšie a mocnejšie ako kedykoľvek predtým.“ Tak čo, ostali ste chladnými? Marcus Allart patril medzi zanietených vlastencov. Francúzsko však vo vojne s Pruskom utrpelo veľkú porážku, podobne, ako aj svojho času Napoleon. Na záver ešte jedna perla z pera Francúza: „Nijaký rozkaz nijakého veliteľa neprinúti vojakov, aby pochodovali po mori. Prečo? Jednoducho preto, lebo nemôžu.“
