videní: 1.1K
Opäť obdobie druhej svetovej vojny. Opäť tematika s malou veľkou záhadou. Ako prišiel Cornelius Gurlitt ku svojej umeleckej zbierke? Prinášame dvojdielny článok. Pozrime sa spoločne na jeho prvú časť.
V roku 2012 bolo v domoch Cornelia Gurlitta v Mníchove a Salzburgu objavených okolo 1500 nesmierne cenných umeleckých diel. Patrili medzi ne obrazy od Paula Cézanna, Clauda Moneta, Gustava Courbeta, Ernsta Ludwiga Kirchnera a Otta Dixe. Gurlitt zbierku zdedil po otcovi Hildebrandovi Gurlittovi, ktorý dostal za úlohu zastávať pozíciu obchodníka s umením v Hitlerovom záujme.
V novembri 2017 usporiadali Múzeum umenia v Berne a Spolková umelecká sieň v Bonne spoločnú výstavu zbierky. O vlastníctvo sa vedie právny spor a nájdený poklad strateného umenia sa označuje ako senzačný.
Skôr ako sa nacisti chopili moci, Hildebrand Gurlitt pracoval ako riaditeľ múzea v Cvikove. Už v priebehu 20. rokov minulého storočia sa zastával moderného umenia, ale ako rástla moc v rukách nacistov ruka v ruke s ich podporou a ich ideologického nepriateľstva voči modernizmu, bol tejto funkcie zbavený.
V roku 1933 sa stal riaditeľom galérie v Hamburgu, ale o svoje miesto opätovne prišiel. Tentokrát za to, že odmietol vyvesiť vlajku s hákovým krížom. Potom pôsobil ako obchodník s umením s vlastnou galériou, avšak kvôli židovskému pôvodu (bol Žid z jednej štvrtiny) musel firmu zaregistrovať na manželkine meno.
Zo sklamania, že nemôže prosperovať, začal s nacistami spolupracovať. V liste na Goebbelsove ministerstvo propagandy ponúkol svoje služby jedného z popredných znalcov moderného umenia. Ministerstvo ho vybralo spolu so 4 obchodníkmi, ktorí mali v mene nacistov zháňať umelecké diela v rámci plánovaného Vodcovho múzea v Linzi.
Po porážke Nemecka ich vypočúvali spojeneckí špecialisti v súvislosti s hľadanými umeleckými dielami, ale podarilo sa mu ich presvedčiť, že hral len malú úlohu a neprichádzal do styku s hodnotnými výtvormi. Vcelku jednoducho sa z neho stal riaditeľ galérie umenia v Düsseldorfe a zomrel pokojne v roku 1961. Pokračujeme druhou časťou článku.
