videní: 1.1K
Prinášame vám ďalší článok z edície posmrtného života. Tentokrát sa spoločne pozrieme na psychofónie, ktoré sú známe tiež ako parafónie alebo fenomény elektronických hlasov (EVP). Ide o súbor nevysvetliteľných zvukov, ktoré očividne niečo znamenajú a možno ich zachytiť na nahrávacie zariadenie. Pohodlne sa usaďte, začíname prvou časťou článku s názvom Hlasy zo záhrobia – psychofónie, parafónie.
Inštrumentálna transkomunikácia, disciplína, ktorá sa zaoberá skúmaním záhadných psychofónií, tvrdí, že ide o paranormálny jav, teda jav, ktorý súčasná veda nedokáže vysvetliť a objasniť. Prvé zaznamenané prípady súvisia s kotúčovým magnetofónom, prvým zariadením, ktoré umožňovalo nahrávanie a prehrávanie kvalitnejších zvukových záznamov.
V roku 1959 sa švédsky filmový producent Friedrich Jürgenson stal priekopníkom v EVP (fenomén elektronického hlasu). Stalo sa tak úplnou náhodou 12. júna toho istého roku, keď nahrával spev vtákov v blízkosti svojho domu v Štokholme. Keď pretočil pásku, aby si vypočul výsledok, zistil, že páska zachytila zvláštny šepot, mrmlanie a prerušované zvuky. Nahrávanie niekoľkokrát zopakoval, no zakaždým bolo počuť hlasy a rôzne odkazy. Dokonca v rozličných jazykoch. Medzi zvukmi spoznal aj hlas svojej zosnulej matky, ktorá neprestajne opakovala jeho meno Friedel, ktoré poznali iba oni dvaja. Jürgenson poslal všetky materiály Spoločnosti na výskum parapsychológie v Štokholme a Parapsyhologickému inštitútu v Freiburgu. Obe spoločnosti sa zhodli, že zvuky mohlo spôsobiť rádiofonické rušenie a nahrávkam neprikladali veľkú pozornosť. Švédsky producent sa neskôr stretol so psychológom litovského pôvodu K. Raudivom (žil v rokoch 1909 až 1974) a spolu vykonali niekoľko psychofonických experimentov. Postupom času nahral Jürgenson viac ako 100 000 záznamov a spolupracoval s viac ako 400 expertmi, ktorí za každým potvrdili, že v jeho nahrávkach počuť zvláštne zvuky. Raudive určil niekoľko spoločných znakov, ktoré sa dali uplatniť na väčšinu zvukov: bytosti hovoria veľmi rýchlo, miešajú sa jazyky, niekedy dokonca 5 až 6 v jednej vete, hovoria akoby prikázaným tempom, ktoré spôsobuje, že vety sú úsečné, stručné, až telegrafické. Pokračujeme druhou časťou článku.
