videní: 1.3K
Ak by ste sa niekedy rozhodli aj vy ochutnať kôru vŕby ako svojho času Edward Stone, pocítili by ste jej výraznú intenzívnu horko-trpkú chuť. Okrem tej chuti by sa však do vášho organizmu dostalo aj malé množstvo salicínu. Jeho názov bol odvodený z latinského názvu vŕby – salix. Salicín sa v tele následne rozloží, čím vznikni kyselina salicylová. A presne rovnaká kyselina vznikne vo vašom organizme, ak prehltnete tabletku aspirínu. Vŕbová kôra a aspirín majú teda rovnakú účinnú látku, ktorá znižuje teplotu, tlmí bolesť a je zodpovedná za všetky ďalšie liečivé účinky. Pokračujeme tretím článkom z edície Čo má spoločné vŕbová kôra a aspirín?
Podobný pokus s vŕbou urobili v minulosti aj naši predkovia. Na tento pokus sa odhodlali práve preto, pretože ich prežitie záviselo od poznania a využitia všetkého, čo sa okolo nich nachádzalo. Je teda veľmi pravdepodobné, že poznali nielen chuť vŕbovej kôry, ale aj jej liečivé účinky. Vŕbová kôra, možeme konštatovať, patrí medzi najstaršie prírodné liečivé prostriedky.
Prvá písomná zmienka, z ktorej sa dá usudzovať, že autor poznal liečivé účinky vŕbovej kôry, je stará takmer 3600 rokov. Nachádza sa na starobylom egyptskom papyruse – na Ebersovom papyruse. Pochádza z obdobia okolo roku 1550 pred Kristom. Niektoré jeho časti však zaznamenávajú aj poznatky zo starších období. Svojim rozsahom je to 20 m dlhý a 30 cm vysoký zvitok popísaný natesno z obidvoch strán. Považuje sa za najcennejší zdroj informácií o staroegyptskej medicíne a zdravovede. Obsahuje približne 700 rôznych magických formulácií a liečivých prostriedkov. Súčasťou 160 z nich sú rôzne rastliny, ako ďatle, figy, hrozno, granátové jablká, a tiež rôzne druhy korenia – koriander, rasca, fenikel, mäta či tymián. A je medzi nimi aj vŕba – jej účinky sú opísané na troch rôznych miestach.
Rozuzlenie štyroch častí článku s názvom Čo má spoločné vŕbová kôra a aspirín? Prinášame v záverečnej 4. časti.
