videní: 1.8K
Vitajte pri druhom pokračovaní článku s názvom Tajuplný rád ružového kríža. Po krátkej anotácii čo do vzniku rádu rozenkruciánov nazývaných aj rád ružového kríža, sa postupne posúvame ďalej. V rámci druhej časti článku sa pozrieme na tajuplnú postavu muža, po ktorom bol rád pomenovaný – Chritian Rosenkreutz.
V roku 1604 bola objavená hrobka Christiana Rosenkreutza. Práve po ňom je rád ružového kríža pomenovaný. Bol mágom zo 14. Storočia. V mladosti cestoval po Ázii, kde si osvojil rozsiahle poznatky o východných kultúrach. Nájdenej hrobke sa zo začiatku neprikladal veľký význam, pozornosť vzbudila až asi po 10 tokoch od jej objavenia – v roku 1614, keď sa vo francúzskej dedine Cassel objavil anonymný manifest v latinčine pod názvom Fama Fraternitatis. Autor manifestu tvrdil, že obsah traktátu tvorí súbor pergamenov nájdených v Rosenkreutzovej hrobke, v ktorých čarodejník odhalil alchymické vzorce a sformuloval doktrínu o živote.
O rok neskôr sa objavila ďalšia publikácia, v ktorej sa okrem prekladu Fama Fraternitatis do nemčiny nachádzal aj ďalší text s názvom Confessio. Niet divu, že mnoho ľudí záhadné traktáty fascinovali a nadšenie sa ešte viac prehĺbilo, keď v roku 1616 vyšiel ďalší diel pod názvom Chemické väzby Christiana Rosenkreutza, pod ktoré sa tentokrát podpísal luterán Johann Andrea z Tuebingenu. Andrea vyšiel z anonymity a so svojimi spolupracovníkmi Christophom Besoldom a Tobiasom Hessom predstavil rád rozenkruciánov, ktorého názov vzdáva poctu mystikovi menom Christian Rosenkreutz. Po tom, ako sa rozenkruciáni stali verejne známi, začalo sa nové obdobie ich činnosti.
Neskôr sa – pochopiteľne – špekulovalo, či je možné, že Christian Rosenkreutz bol iba zámienkou Johanna Andreu, Besolda a Hessa na vytvorenie vlastného mystického a ezoterického systému. V každom prípade táto udalosť poslúžila na pokrstenie myšlienkového prúdu, ktorý bol v európskej tradícii zaužívaný už po stáročia. Následne sa počet lóží niekoľkonásobne zvýšil, zlepšilo sa ich riadenie a slávne osobnosti ako Isaac Newton či René Descartes boli hrdí na to, že môžu byť členmi rádu.
Zdroj: hermeticfiathome | topdesat
