videní: 690
Je to spoločnosť, plodenie potomstva alebo niečo viac? Je láska iba chémia? Prečo sa vlastne dokážeme zamilovať? Veľa otázok, no málo odpovedí.
Doktorka Anna Machin nám odhaľuje, prečo sme tak ochotní stať sa terčom Amorovho šípu. Je teda láska iba chémia?
Na najuákladnejšej úrovni je láska o prežití – jednotlivca a druhu. Ľudia sú vysoko kooperatívni. Musíme spolupracovať, aby sme sa uživili, získali vedomosti a vychovali naše vysoko závislé potomstvo. Spolupráca však nie je jednoduchá. V ideálnom svete by sme žili v blaženej samote, robili by sme tom, čo by sme chceli, kedy by sme chceli a nemuseli by sme brať do úvahy potreby alebo hrozby druhých.
Skupinový život znamená, že musíme súťažiť o zdroje, koordinovať svoje pohyby, existovať v rámci hierarchie a istiť sa, že dívame pozor na tých ktorí by mohli klamať, podvádzať a kradnúť. Čo teda vymyslela evolúcia, že zabezpečila začatie takýchto vzťahov aj napriek rôznym „nákladom“? Je to zrejme láska.
Je láska iba chémia?
Láska sa vyvinula s cieľom podplatiť nás, aby sme nadviazali a udržiavali tieto vzťahy – s partnermi, deťmi, rodinou a priateľmi – ktoré jednoducho potrebujeme, aby sme zostali nažive a zachovali si svoje gény. Tento biologický úplatok prichádza vo forme štyroch chemických látok, ktoré sú základom príťažlivosti a lásky: oxytocín, dopamín, sérotonín a beta-endorfín.
Oxytocín je dôležitý počas príťažlivosti, pretože znižuje vaše zábrany nadviazať nové vzťahy tým, že stíši amygdalu, centrum strachu vo vašom mozgu, čo znamená, že máte zdravé sebavedomie, keď sa blížite k novej známosti.
Dopamín sa vždy uvoľňuje súčasne s oxytocínom. Je to odmena (chemická látka) pre vaše telo a uvoľňuje sa vždy, keď robíte niečo, čo vás baví. V tomto prípade vás odmeňuje za vašu dôveru, ako aj prácu s oxytocínom, aby bol váš mozog plastickejší – čo vám umožňuje naučiť sa a zapamätať si nové fakty o tomto novom človeku – a ako hormón sily vás motivuje prekročiť svoju komfortnú zónu a urobiť tak určitý progres.
