videní: 3.2K
Asi každý z nás pozná nejaký ten strašidelný príbeh o duchoch. A či na duchov veríš alebo nie, niektoré veci sa môžu len ťažko vysvetliť reálne. Dnes ti prinášame tieto desivé príbehy, ktoré pochádzajú z Košíc a okolia. Tieto príbehy v tebe s určitosťou vyvolajú zimomriavky.
Dóm svätej Alžbety – pýcha mesta Košice
Tajomný príbeh rozpráva aj o známom Dóme svätej Alžbety, ktorý taliansky staviteľ navrhol pre mesto Košice schválne aj s malou štrbinou. Priamo v strede tejto mohutnej pamiatky sa nachádza miesto alebo lepšie povedané kameň, ktorý drží celú stavbu pohromade. Ak sa tento kameň vyberie, tak sa celá stavba zrúti. Nikto však na tento kameň ešte nenarazil, pretože samotný plán umiestnenia tohto kameňa sa podľa príbehov nachádza práve v tomto kameni.
Urbanova veža
Táto veža pôvodne slúžila ako zvonica, ale v roku 1956 ju zničil požiaro. Meno údajne nesie po zvonárovi, ktorý vraj v zvonici uhorel. Mnoho ľudí si všimlo záhadného svetielka, ktoré po nociach na veži svieti. Vo veži sa istý čas nachádzalo aj múzeum voskových figurín a niektorí návštevníci tvrdili, že sa figuríny na nich občas usmievali. Druhí zase počuli aj buchot kamienkov, ktoré ako keby padali zo steny na zem.
Borkov kríž
Tento kríž sa nachádza pri ceste medzi Malou Idou a Šemšou a spája sa s ním zvláštna historka. V minulom storočí šiel okolo neho raz jeden poľovník a strelil do kríža. Presnejšie strelil priamo do sochy a trafil tak Ježišovo rameno, ktoré následne odpadlo. Dedinčanov to pobúrilo. Mesiac po tomto incidente sa stal poľovníkovi nepríjemný úraz – na ruke. Bolo to veľmi vážne a nakoniec mu ruku museli amputovať.
Socha Panny Márie
V Dvorníkoch koluje príbeh o mieste, kde sa konajú odpustkové slávnosti. Toto miesto je vraj identické s miestom, kde sa v Bôrke udial zázrak. Drevorubači z dediny Lúčka našli po ceste do lesa sochu Panny Márie, ktorú zaniesli do dedinského kostola. Nasledujúci deň sa socha záhadne nachádzala na pôvodnom mieste, kde ju drevorubači našli.
Popravy z Druhej svetovej vojny
V kronike dnes už bývalej samostatnej dediny Ťahanovce sa píše o prvých vraždách nyilašovcov (členovia Strany šípových krížov – hungaristického hnutia), ktoré sa odohrali v Gajdových kúpeľoch. Tí tam údajne popravili desať ľudí a neskôr ešte ďalších šesť osôb. Ako sa v kronike píše, postrieľali aj vojenských zbehov. Medzi rokmi 1944 až 1945 zastreli približne ďalších 50 ľudí. Tieto vraždy sa presnejšie udiali v Čermeľskom údolí. V roku 1945, presnejšie 5. januára obesili na stromoch a stĺpoch elektrického osvetlenia na Hlavnej ulici, presne 12 odporcov režimu. O pár dní neskôr zastrelili ďalších 17 ľudí v tuneli. Pred príchodom frontu odvliekli veľkú skupinu mužov z mesta Košice a okolia, ktorú do 15.1.1945 držali v škole na Kováčskej ulici. Toto bola posledná skupina mužov, ktorú ustupujúci fašisti odvliekli. Následne mesto nyilašovci a Nemci pred príchodom sovietskej armády opustili. Stihli však zničiť ešte niekoľko zariadení a zobrali si so sebou aj desať vagónov električiek.
Budimírsky cintorín
Tento hrôzostrašný príbeh zažila jedna mladá Košičanka: “V obci Budimír je cintorín. Dosť neobyčajný cintorín. Keďže bývam v Kráľovciach a mám 15 rokov, zvedavosť mi nedala a išla som sa pozrieť na ihrisko, ktoré sa nachádza hneď vedľa cintorína. Keď som sa tam tak točila na kolotoči, a pozerala na dlhý rad domov, ktorý tam je, zrazu som zacítila zvláštny chlad. Ten mi pomaly prešiel po chrbte. Otočila som sa, no nikto tam nebol. Potom zo starého stromu, ktorý bol na cintoríne spadol veľký konár. Dosť som sa zľakla, no moja zvedavosť bola väčšia ako môj strach, a tak som vošla na cintorín. Keď som bola asi v strede, niečo ma tak udrelo. Spadla som na zem. Bola som hrozne vyľakaná, a tak som sa ani nepostavila, len som sa okolo seba obzerala, a vtom som videla bielu priesvitnú postavu, ktorá sa hrozne rýchlo pohybovala. Zrazu za mnou niečo zašušťalo. Potom som počula zvláštny hlas, ktorý šepkal tieto slová: Ire! Quem pedem! Fecit solvere VITA! VITA! VITA! To posledné slovo opakoval dosť dlho až kým jeho hlas neutíchol. Dala som si to do prekladača, a zistila som že to je po latinsky. Znamená to – život. Potom som sa rýchlo zdvihla a utekala som z toho hrozného cintorína preč. Keď som prešla cez bránu, silno sa zabuchli. Odvtedy som tam už nikdy nevkročila. Zaujímam sa o mágiu, a viem, že s duchmi si neradno zahrávať.”
Či už sú tieto desivé príbehy skutočné alebo nie, hrôzu určite naháňajú. Ak vieš o niečom podobnom aj ty alebo máš nejaký zážitok s duchmi, napíš nám o tom. Zaujíma nás to.
Zdroj: košice.dnes24.sk / pixabay.com / topdesať.sk
