videní: 1.4K
Operácia Barbarossa bolo označenie pre inváziu Nemecka do ZSSR, vďaka ktorej sa podarilo otvoriť východný front. Táto kampaň sa v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu označovala ako Veľká vlastenecká vojna.
Operácia sa začala 22. júna 1941 a skončila v decembri 1941. Vojna sa natiahla, aj keď sa malo jednať o bleskový nečakaný útok. Silný odpor Červenej armády prinútil nacistov prejsť do obrany. Nemecké ťaženie môže byť aj napriek porážke považované za víťazné, pretože ZSSR utrpelo obrovské straty. Rovnako operácia podlomila bojaschopnosť Sovietskeho zväzu. Krajina sa spamätala až v roku 1943, kedy sa sovietskym vojskám podarilo definitívne získať iniciatívu na svoju stranu.
Poďme sa teda spoločne pozrieť na nacistickú inváziu do Sovietskeho zväzu:
1. Invázia do Sovietskeho zväzu bola najambicióznejšia kampaň druhej svetovej vojny. Hitler veril, že bitka by mohla byť vyhraná počas troch mesiacov s rýchlym a silným bleskovým úderom.
2. Kampaň sa začala Führerovou 21. smernicou, ktorá bola podpísaná 18. decembra 1940. Úlohou bolo rozdrviť sovietske Rusko v jednej z najrýchlejších kampaní na svete.
3. Vo februári roku 1941 britská a americká spravodajská služba zachytila informácie o plánovanej invázii do ZSSR. ZSSR bolo informované v nádejí, že by Stalin podporil tiahnutie proti Hitlerovi. Stalin im však neveril, pretože veril, že Hitler by nikdy neporušil dohodu o neútočení, ktorú obe krajiny podpísali pred vojnou.
4. Nemecké námorníctvo taktiež zohralo v operácii svoju úlohu, keď blokovalo únikovú cestu sovietskym lodiam z Baltského mora.
5. Nemci sa na inváziu pripravili vo veľkom štýle. Zhromaždili viac ako 3 milióny vojakov v 152 divíziách. To zahŕňalo aj 17 tankových a 13 motorizovaných divízií.
6. Transport zabezpečovalo 625.000 koní a 600.000 motorových vozidiel.
7. Počiatočná sila invázie zahŕňala 3.350 tankov, 7.146 diel a 1.950 lietadiel.
8. Fínska armáda sa taktiež zúčastnila invázie. Tú podporilo 17 divíziami a 2 brigádami. Dôvodom bola túžba po pomste kvôli skoršej ruskej invázii do Fínska.
9. Aj Rumunsko sa zapojilo do invázie. Podporilo ju 14 divízií, 7 brigád a jeden tankový pluk.
10. Nemecký veľvyslanec v Moskve vydal deklaráciu o zahájení útokov o 05:30 22. júna 1941. V deklarácii citoval sovietske porušovanie ich spoločného paktu o neútočení. Celé to však bola iba zámienka pre inváziu.
Zábery z bojov o Moskvu v roku 1941:
10. Nacisti boli rozdelení do troch armádnych skupín – skupina Juh pod velením poľného maršala Gerda von Rundstedta, skupina Sever pod velením poľného maršala Wilhelma von Leeba a Centrálnu skupinu pod velením poľného maršala Fedora von Bocka.
11. Invázia bola pomenovaná ako operácia Barbarossa po zakladateľovi 1. nemeckej ríše v 12. storočí.
12. Iba 20 % napádajúcich síl mohlo viesť tak rýchlu a mobilnú vojnu v operácii Barbarossa. Zbytok síl bol príliš pomalý, aby udržal krok s rýchlym tempom bleskovej vojny.
13. Stalin bol vraj šokovaný inváziou natoľko, že neprehovoril celých jedenásť dní.
14. Sovieti mali dvakrát až trikrát viac tankov a lietadiel ako Nemci, mnoho z lietadiel však bolo už dávno za zenitom.
15. Medzi ruskými tankmi sa nachádzal aj tank T-34. Ten bol pravdepodobne najlepším tankom, ktorý sa zúčastnil druhej svetovej vojny.
16. V čase invázie mali Sovieti 150 divízií v západnej časti ich územia. Tie boli schopné sa okamžite otočiť a čeliť tak nacistom.
17. Po dvoch úspešných týždňoch bojov na hraniciach rozprávali nacisti o tom, že kampaň je už vlastne vyhraná. Sovietske sily boli drvené.
18. Nemci obkľúčili niekoľko sovietskych armád a prinútili ich, aby sa vzdali. V Minsku a Smolensku bolo zajatých vyše 600.000 vojakov a ďalších 665.000 bolo zajatých v Kyjeve.
19. Po mesiaci bojov sa Nemci zmocnili veľkej časti Sovietskeho zväzu. Bolo to dvakrát väčšie územie ako Francúzsko.
20. V pobaltských štátoch a časti Bieloruska a Ukrajiny boli Nemci vítaní ako osloboditelia pred ruskými komunistickými okupantami.
21. Dokonca aj Židia v Kyjeve vítali nacistov. Nemci totižto zachádzali so Židmi počas prvej svetovej vojny veľmi dobre. Pri príchode nacistov do Kyjeva ešte neboli odhalené hrôzy vyhladzovacích táborov. Hrozný šok nasledoval v priebehu niekoľkých dní. Nacisti vyviedli z mesta 100.000 Židov, ktorých následne zmasakrovali v rokline Babyn Jar.
22. Stalin presunul celé továrne viac na východ, aby tak mohol udržať výrobu lietadiel, tankov a iných zariadení.
23. Od 10. júla do 16. augusta získala fínska armáda späť pôdu, ktorú im vzali Sovieti. Pakt Ribbentrop-Molotov tak umožnil Fínsku získať svoje stratené územie. Dovolili im to práve Nemci. Zastavili sa na niekdajšej hranici a odmietli sa pripojiť k Nemecku v ich invázii do Ruska. Ich prítomnosť však pomohla odrezať Leningrad zo severu.
24. Obliehanie Leningradu bolo jedným z najdôležitejších stretnutí počas invázie, trvalo 900 dní. Počas tej doby bolo nemeckým bombardovaním zabitých 200.000 civilistov. Najmenej ďalších 630.000 ľudí zomrelo na choroby a hladovanie.
25. Zima, ktorá zastavila nemecký postup, bola tou najchladnejšou za 140 rokov. V motoroch tankov stuhol olej. Rovnako stuhol aj tuk, ktorý sa používal na belenie delostrelectva. Takmer každý vojak v nemeckej armáde trpel omrzlinami. Rovnaké problémy, ktoré zastavili Sovietov vo Fínsku, teraz Sovietsky zväz zachránil.
Zdroj: warhistoryonline / topdesat
Foto: wikipedia
