Zaujímavosti

Delfíny a veľryby: Ako sa vyvinuli pre život v mori?


videní: 525

Už odmalička nás v škole učia, že všetky druhy žijúce na našej planéte sa museli vyvíjať, aby prežili. Delfíny a veľryby nie sú výnimkou, ale sú zároveň úžasným príkladom prispôsobenia sa náročným podmienkam.

Nová štúdia ukazuje, ako sa genómy týchto živočíchov zmenili, aby im to zjednodušilo prechod zo suchozemského na vodné prostredie. Hoci vyzerajú ako ryby, a rovnako ako ryby žijú vo vode, v skutočnosti sú delfíny a veľryby vodné cicavce.

Delfín, Oceán, Vlna

Preto sú v mnohých ohľadoch bližšie stavovcom žijúcim na súši, ktoré rodia a starajú sa o svoje mláďatá. Vedci dnes už ale vedia, že veľryby sa vyvinuli z predkov žijúcich na pevnine asi pred 52,5 miliónmi rokov a prešli na život v mori.

Celkom drastická zmena, nemyslíte? Táto skupina cicavcov sa v priebehu období pomaly prispôsobovala a vyvíjala si rôzne biologické vlastnosti, ktoré zodpovedajú požiadavkám podmorského života. Niektoré sú zreteľné už na prvý pohľad, ako napríklad plutvy, no niektoré zostávajú skryté pod povrchom. To im ale nijak neuberá na dôležitosti.

Delfín, Voda, Oceán, More, Mraky

Vo výskumnom časopise Science Advances autori vysvetľujú, že tento prechod bol možný aj vďaka neaktívnym génom týchto živočíchov. A to po tisícročia.

85 ,,stratených génov“ mohlo uľahčiť život pod morskou hladinou

Hlavný autor Matthias Huelsmann a jeho kolegovia sa zaujímali o lepšie pochopenie toho, ako sa genómy veľrýb zmenili natoľko, že im to umožnilo život pod vodou. Za týmto účelom preskúmali 19 769 génov u 62 rôznych cicavcov, vrátane štyroch veľrýb, dvoch plutvonožcov (tuleň a mrož) a 56 suchozemských cicavcov.

Delfín, Oceán, More, Voda, Príroda, Marine, Vodné

Z týchto 85 stratených génov bolo pritom 65 úplne novo objavených. Vedci vysvetľujú, že jedným z neaktívnych génov bol ten na vylučovanie slín. Aj keď sliny pomáhajú cicavcom žijúcim na pevnine zmäkčiť a rozmočiť jedlo, pre vodné cicavce sa stal tento proces zbytočným, keďže funkciu slín zastáva jednoducho voda.

Ukazuje sa, že delfíny a veľryby tiež stratili všetky gény, ktoré umožňujú cicavcom syntetizovať melatonín, hormón, ktorý pomáha regulovať cyklus spánku a bdelosti. Ale nebojte sa, neznamená to, že vôbec nespia.

U týchto zvierat  žijúcich vo vode môže táto strata viesť k vývoju iného druhu spánku nazývaného unihemisferický. Pri tejto forme oddychuje iba jedna polovica mozgu, zatiaľ čo druhá zostáva stále v strehu. Tento mechanizmus umožňuje veľrybám aj delfínom v prípade potreby vyplávať nad hladinu alebo si vytvoriť viac vnútorného tepla.

Čo si o tom myslíte, dokázali by ste si predstaviť žiť tak, ako žijú delfíny? Možno sa to ľuďom už podarilo a Atlantída nie je iba poviedkovým výmyslom..

 

Zdroj: medicalnewstodaytopdesat

b
Komentáre
Hore

online geldanlagen geldanlagen