II. svetová vojna

Atentát na Hitlera – Účasť britov? – 4. časť

atentát

videní: 200

Pokračujeme v poradí štvrtou časťou článku z minisérie Atentát na Hitlera. Nasledujúci článok budeme venovať pohľadu na antentát a možnej účasti britskej strany na jeho zosnovaní.

Udalosti onej noci rozpútali množstvo konšpiračných teórií rozličnej dôveryhodnosti. Vodcovia nacistického Nemecka boli po celú dobu vlády paranoidní, ale výbuch v pivnici ich viedol k vyjadreniu prvého – a najbežnejšie zavrhovaného – konšpiračného názoru na Elserov atentát.

Hitler a Himmler odmietali uveriť, že bol pokus dielom jediného človeka. Boli presvedčení, že šlo o rozsiahlejšie spiknutie, do ktorého sa zapojila aj britská tajná služba a nacistický odpadlík Otto Strasser, ktorý síce žil v bezpečnom exile, ale stále bol považovaný za nepriateľa.

Historici sa zhodujú, že táto domnienka je prinajlepšom paranodiná fantázia alebo skôr premyslená propaganda. Skúmanie prípadu Venlo a predovšetkým jeho následkov však naznačuje, že môže byť na tom predsa len niečo pravdy.

Britskí agenti major Richard Stevens a kapitán Sigismund Payne Best pôsobili niekoľko mesiacov v Holandsku. Boli v spojení s nacistickým špiónom Franzom Fischerom, ktorý predstieral, že je politickým utečencom. Tvrdil, že je v spojení s proti nacistickými dôstojníkmi nemeckej armády, ktorí majú v pláne zvrhnúť Hitlera. Úmyselne tým klamal, pretože v skutočnosti pracoval pre SS.

Walter Schellenberg, jeden z Himmlerových najdôveryhodnejších pobočníkov, prišiel do Holandska a zišiel sa s Bestom a Stevensom. Vydával sa za kapitána Schaemmela a tvrdil, že hovorí v mene istého odpadlického nemeckéo generála.

V tejto fáze nacistická spravodajská služba sledovala dlhodobé ciele a Schellenberg sa chystal s oboma agentmi stretnúť znova a predstaviť im nepravého generála. Atentát na Hitlera však radikálne zmenil plány SS. Himmler okamžite zavolal Schellenbergovi a nariadil mu, aby sa s Bestom a Stevensom zišiel hneď na druhý deň. Mal ich zatknúť a priviezť späť do Nemecka. Pomôcť mu pritom mali ozbrojení esesáci a narušenie holandských hraníc podľa Himmlerových slov nehralo úlohu. Schellenberg bol nespokojný a proti rozkazu protestoval, ale keď ho Himmler zopakoval, neodvážil sa neposlúchnuť. Pri bleskovom prepadnutí boli britskí agenti zajatí a umiestnení v koncentračnom tábore.

Ich odhalenie a zajatie bolo pre britskú tajnú službu katastrofou. Usilovne vybudovaná sieť bola rozbitá a agenti uväznení. Napriek bezohľadnému a seba ospravedlňujúcemu tónu, akým Best vysvetľuje prípad v knihe z roku 1949, pôsobí jeho počínanie naivne, amatérsky a neschopne. Zosnoval plán Strasser? Pokračujeme v poradí v piatej časti článku minisérie Atentát na Hitlera.

Zdroj: Wiki topdesat

 

b
Komentáre
Hore

online geldanlagen geldanlagen