videní: 1.4K
V našej redakcii vám v tomto období prinášame viacero biblických príbehov, za ktorými však hľadáme aj vedecké vysvetlenie. Po betlehemskej hviezde a príchode troch mudrcov priamo ku Spasiteľovi, na základe veľkej žiari, prinášame článok aj o Búrke nad Golgotou. V roku 33 málokto v Jeruzaleme veril v božiu podstatu Ježiša Krista. Uvedomili si to až vtedy, keď vyhasínal život ukrižovaného Božieho syna a zároveň temnelo aj nebo.
Tak, ako všetci proroci, aj Ježiš Kristus (medzi 8 a 4 pred kristom – 29 po Kristovi) musel čeliť nepochopeniu zo strany okolia. Možno bol v tej dobe Jeruzalem plný falošných veštcov, ktorí tvrdili, že hovoria v Božom mene a ktorí predpovedali príšernú budúcnosť. Ježiša Krista preto ľudia nepovažovali za výnimočného. Ďalšou príčinou mohlo byť, že ľud sa bál útlaku rímskej moci, ktorá pokladala odvrátenie sa od polyteistickej doktríny v prospech novej viery za niečo ako zradu panovníka a to zvlášť v tom prípade, keby duchovný vodca svojím správaním navádzal na porušovanie stanoveného poriadku.
Keď Ježiša Krista vliekli na Golgotu – vrch neďaleko Jeruzalema – vojaci aj dav, ktorý ho obklopoval, mu nadávali a posmievali sa mu. Jeden z vojakov mu pri pohľade na agóniu na kríži ironicky povedal: „Zachráň sa, ak si židovský kráľ! (…) Nie si ty Mesiáš? Zachráň seba i nás!“ Ježiš odvetil: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia.“
Od dvanástej hodiny, keď kríž vztýčili, do tretej hodiny popoludní, keď Kristus naposledy vydýchol (skonal rýchlo, keď uvážime, že agónia ukrižovaných mohla trvať až tri dni), sa neudialo nijaké božie odpustenie. A Boh nielenže neodpustil katom svojho syna, ako ho On prosil, ale prejavil aj znepokojenie pre nespravodlivé zaobchádzanie s tým, ktorý ich prišiel vykúpiť. Asi pol hodiny po ukrižovaní Vykupiteľa sa začalo stmievať, čo bolo čudné, keďže nebola ani jedna hodina popoludní. Jeruzalemčania vedeli, že je to znamenie začiatku piesočnej búrky, prichádzajúcej s teplým vetrom z Arabskej púšte. Pokračujeme druhou časťou článku.
Počas niekoľkých minút došlo k úplnému zatmeniu Slnka a obloha ostala celkom čierna. Dav sa domnieval, že úkaz je znamením niečoho hrozného a z Golgoty, kam prišli sledovať popravu, sa ustráchaný vracal do mesta. Na vrchu zostalo len približne 15 osôb, ktoré mali ku Kristovi najbližšie. Pokračujeme druhou časťou článku.
Búrka neustále silnela a zatiaľ čo Spasiteľov život vyhasínal, temnota sa zväčšovala. Nešlo však o súmrak. Tiene dopadli na horizont a zvýrazňovali červenkasté svetlo, ktoré vzniká pri skorom stmievaní. Kronikári uviedli, že to vyzeralo, akoby sa zastavil čas. Stotníci, strážiaci telá popravených (okrem Krista ukrižovali aj dvoch zlodejov), sa vydesení ukryli pod Kristov kríž, aby sa chránili pred silnejúcou piesočnou búrkou. Tá neustala ani potom, čo Kristus zomrel. V Svätom písme sa hovorí, že keď posledný posol odovzdal správu o smrti Pána, temnota sa vyjasnila len spolovice. Vtedy sa začalo šíriť, že popravený bol v skutočnosti Boží syn a že Boh sa pomstí za jeho utrpenie a vyleje si zlosť na Jeruzaleme tým, že ho zbaví svetla a potrestá ho neslýchanou búrkou. Tieto udalosti spôsobili, že miestni obyvatelia, ktorí niekoľko hodín predtým krista cestou na vrchol hory Kalvárie urážali, sa postavili proti jeho vrahom.
Išlo o zatemnenie? Verzia s búrkou, ktorá zatemnila nebo počas ukrižovania Krista, pochádza zo Svätého písma. Uznávaní astronómovia niekoľko storočí skúmali možné príčiny tmy, ktorá zahalila Jeruzalem a dospeli k záveru, že išlo o zatmenie Slnka.
Najbližšie k dátumu Kristovej smrti bolo zatmenie z 24. novembra roku 29. Tento dátum, spolu s tými, ktoré predchádzali Mesiášovmu narodeniu, dokazujú, že datovanie v cirkevnej doktríne je nesprávne a líši sa v rozmedzí štyroch až siedmich rokov, pričom ovplyvňuje ak Kristovu dĺžku života. Zatmenie slnka je prítomné aj vo verziách, ktoré o pašiách a o Ježišovej smrti vypracovali najvýznamnejší teológovia, keď sa pokúšali zladiť vedu a vieru. navyše v prospech verzie so zatmením slnka, ktoré sa opisuje v evanjeliu, hovorí aj skutočnosť, že práve preň sa zmenila farba oblohy nad Jeruzalemom. Okrem toho by piesočná búrka nedokázala úplne zatieniť oblohu.
