Zaujímavosti

Keby sme vyhynuli, za akú dobu by po nás zmizli všetky stopy?


videní: 826

Na Zemi po nás ešte dlho zostanú viditeľné stopy. Kde sa na zemskom povrchu ale nájdu najtrvácnejšie ľudské fosílie?

Ak si predstavíme Zem a jej obyvateľov ako jeden samostatný organizmus, tak my, ľudia, na nej pôsobíme patogénne. Infikujeme planétu bezstarostne ako rakovinové bunky, ničíme jej iné druhy, znečisťujeme vzduch a zanechávame citeľné stopy. Z pohľadu Zeme sme tou najhoršou chorobou, ktorej sa potrebuje zbaviť.

Keby sme vyhynuli, za akú dobu by po nás zmizli všetky stopy?

Ak určité miesto na koži človeka zmení farbu, stvrdne a zdrsnie, mení tvar a veľkosť, svrbí, nehojí sa a krváca, je najvyšší čas navštíviť lekára. Sú to príznaky melanómu – rakoviny kože. Tieto príznaky majú svoj proťajšok v miliónoch ľuďmi tvorených vzoroch na povrchu Zeme. Tieto stopy vidno v zmene prirodzených rysov krajiny, vo vyrovnaní riečnych meandrov do priamych kanálov, v šachovnicovom tvare lesných holorubov, v ktorých hnedé stepi nahradili bývalú zeleň lesa, a tento zoznam by mohol pokračovať dlho ďalej.

Ako prvý hypotézu o podobnosti následkov činnosti človeka na Zem a zhubného bujnenia buniek v živých organizmoch vyslovil v roku 1955 Alan Gregg v knihe A Medical Aspect of the Population Problem. Warren M. Hern jej dal ucelenú podobu v roku 1990. Hoci Hern trvá na tom, že ide o skutočnú hypotézu, ktorú je možné podrobiť diskusii a obhajobe, iní ju považujú iba za analógiu či metaforu. Či už ako hypotéza, alebo metafora, zaslúži si tento koncept pozornosť. Ponúka totiž interpretáciu spôsobu, akým ľudstvo deštrukčne vplýva na planétu Zem.

Keby sme vyhynuli, za akú dobu by po nás zmizli všetky stopy?

Stonehenge je najmenej 4 000 rokov starý a je viditeľný dodnes a pamiatky pochované v jeho blízkosti môžu byť ešte staršie. Väčšina moderných budov nie je taká robustná, ale niektoré stopy by pravdepodobne zostali na povrchu najmenej 10 000 rokov po nás, aj keby išlo o magnetickú stopu oceľových tyčí vo vnútri betónových blokov.

Keď bolo v 90. rokoch postavené hongkonské letisko, bol ostrov Chek Lap Kok sploštený a predĺžený a rovná hrana jeho severného pobrežia bude po desaťtisíce rokov vôdzkou pre zostatky našej civilizácie. Naša atmosféra má tiež vysoké hladiny plutónia 239 v dôsledku testovania jadrových zbraní počas studenej vojny. Tento izotop sa v prírode vyskytuje iba v neuveriteľne malom množstve a bude ho možné zistiť ako znečisťujúcu látku aj o 250 000 rokov.

Najtrvalejšími znakmi civilizácie však pravdepodobne budú hlboké bane v tvrdej hornine, napríklad juhoafrické zlaté bane a austrálske bane na olovo. Tu by mohli hosťujúci mimozemšťania po milióny rokov vidieť stopy našej civilizácie, keď sa tunely budú plniť usadeninami, ktoré splavuje dažďová voda, a vytvoria tak obrovské priemyselné „fosílie“.

 

Zdroj: ScienceFocus topdesat

b
Komentáre
Hore

online geldanlagen geldanlagen