Zaujímavosti

5 psychologických experimentov, ktoré odhalili krutú pravdu o ľuďoch

5 psychologických experimentov, ktoré odhalili krutú pravdu o ľuďoch

videní: 411

Hoci ako ľudia sme boli vždy fascinovaní fungovaním mysle a dôvodmi nášho správania, až do začiatku 20. storočia bola experimentálna psychológia prakticky neznámym pojmom. Zahŕňajúc celý rad oblastí, od behaviorálnych štúdií po sociálnu dynamiku a zložité biologické procesy vyskytujúce sa v mozgu, starostlivo kontrolované štúdie vykonané v mene experimentálnej psychológie nás naučili toľko o ľudskej mysli, ako nič iné na svete. V mnohých prípadoch ale boli výsledky minimálne prekvapujúce. Dôkazom je týchto 5 psychologických experimentov.

1. Klavírové schody

Iniciatíva spoločnosti Volkswagen nazvaná „Teória zábavy“ chcela dokázať, že správanie ľudí sa môže zmeniť k lepšiemu tým, že sa nudné a každodenné úlohy stávajú zábavnejšími. V tomto experimente v Štokholme vo Švédsku nainštalovali klavírové schody na schodisko stanice metra, aby zistili, či si viac ľudí vyberie zdravšiu voľbu a použije schodisko namiesto eskalátora.

Výsledky ukázali, že až o 66 % viac ľudí si v ten deň vybralo schodisko, pretože my ľudia jednoducho potrebujeme k životu trochu zábavy. V srdci sme stále ako deti na detskom ihrisku.

2. Rozdelená trieda

pen-writing-notes-studying

V roku 1968, po vražde aktivistu za občianske práva Martina Luthera Kinga, sa americká učiteľka Jane Elliottová pokúsila diskutovať o otázkach diskriminácie, rasizmu a predsudkoch so svojou tretiackou triedou v meste Riceville v štáte Iowa.

Učiteľka v malom meste, v ktorom sa ľudia zriedkavo stretávali s diverzitou, začala dvojdňový experiment „modré oči/hnedé oči“ na navodenie pocitu nespravodlivosti, diskriminácie a rasizmu. Žiaci s modrými očami boli preferovaní pred žiakmi s hnedými očami na jeden deň; postup bol obrátený nasledujúci deň.

Výsledkom je, že každá skupina, ktorú Elliottvá preferovala, pôsobila v triede s nadšením, rýchlo a presne odpovedala na otázky a mala lepšie výsledky testov. Naopak, diskriminovaní žiaci sa cítili viac zvrhnutí, váhali, bolo z nich pri odpovedi cítiť neistotu a mali horšie výsledky testov.

3. Huslista v metre

12. januára 2007 dostalo asi tisíc pasažierov washingtonského metra bezplatný mini-koncert v podaní husľového virtuóza Joshua Bella. Ten v metre odohral približne 45 minút, pričom zaznelo šesť klasických skladieb, z ktorých dve boli od Bacha, na ručne vyrobených husliach Stradivarius z roku 1713, za ktoré údajne zaplatil 3,5 milióna dolárov.

Len 6 ľudí sa zastavilo a započúvalo sa do umenia. Asi 20 mu dalo peniaze, ale pokračovali v bežnom tempe bez povšimnutia. Bell si „zarobil“ 32 dolárov. Keď skončil a na stanici zavládlo ticho, nikto si to ani nevšimol. Nikto neplakal od dojatia, nikto netlieskal. Nikto si nevšimol, že jeden z najlepších hudobníkov na svete hral tie najzložitejšie hudobné diela, aké boli kedy napísané, na husliach v hodnote 3,5 milióna dolárov.

Keď sa deti príležitostne zastavili a započúvali sa, rodičia ich uchopili a rýchlo im naznačili, že sa nemajú naznačovať. Experiment vyvolal niekoľko zaujímavých otázok o tom, ako nielen hodnotíme krásu, ale rozsah, v akom má na krásu vplyv jej prezentácia. Tri dni predtým hral Bell vo vypredanej bostonskej hale, kde vstupenky stáli viac ako 100 dolárov.

4. Izba naplňujúca sa dymom

Pri tomto experimente sa subjekty nachádzali v miestosti a vypĺňali dotazník, keď zrazu spod dverí začal do miestnosti vchádzať dym. Čo spravíš? Mohol by si pokojne vstať a odísť, povedať o tom niekomu zodpovednému a ani by si nad inou možnosťou neuvažoval, nie? Teraz si predstav rovnakú situáciu, s výnimkou toho, že nie si v miestnosti sám, ale s niekoľkými ďalšími ľuďmi, ktorí sa podľa všetkého o dym vôbec nezaujímajú. Čo spravíš teraz?

Keď bolli ľudia v miestnosti sami, 75 % z nich ohlásilo dym takmer okamžite. Priemerný čas na ohlásenie potenciálne život ohrozujúcej situácie bol 2 minúty.

Keď však boli prítomní dvaja herci, ktorí spolupracovali s experimentátormi a správali sa, ako by sa nič nedialo, iba 10 % subjektov opustilo miestnosť alebo ohlásilo dym. 9 z 10 subjektov v skutočnosti pracovalo na dotazníku, pričom si len pretreli oči a odháňali dym spod nosa.

Experiment bol skvelým príkladom toho, že ľudia reagujú pomalšie (alebo vôbec) na núdzové situácie, ak sú v prítomnosti pasívnych ľudí. Zdá sa, že sa až príliš spoliehame na reakcie iných aj napriek vlastným inštinktom. Ak sa skupina správa, akoby bolo všetko v poriadku, tak je všetko v poriadku, nie? Omyl. Nenechaj pasivitu druhých viesť k nečinnosti. Nie vždy je vhodné sa domnievať, že niekto iný pomôže, že niekto je predurčený, aby konal v mene iných. Buď ten, kto koná! A môžeš zachrániť život.

5. Dopravná nehoda

Experiment z roku 1974, ktorý uskutočnili Loftus a Palmer, sa snažil dokázať, že formulácia otázok určitým spôsobom môže ovplyvniť pamäť účastníka tým, že prekrúti jeho spomienky na konkrétnu udalosť.

Experimentátori požiadali ľudí, aby odhadli rýchlosť motorových vozidiel pomocou rôznych foriem otázok. Odhad rýchlosti vozidla je niečo, v čom my, ľudia, nie sme práve najlepší, a práve preto sme otvorenejší rôznym nápovedám.

Účastníci sledovali video automobilovej nehody a boli požiadaní, aby opísali, čo sa stalo, ako keby boli očitými svedkami scény. Účastníci boli zaradení do dvoch skupín a každej skupine bola položená otázka o rýchlosti s použitím rôznych slovies, ktoré popisujú kontakt vozidiel, napríklad „Ako rýchlo šlo auto, keď zrolovalo / rozbilo / narazilo / kolidovalo / dotklo sa druhého auta?“

Výsledky ukazujú, že použit sloveso výrazne ovplyvnilo dojem z rýchlosti, ktorou vozidlo cestovalo, a zmenilo tak vnímanie účastníkov. Účastníci, ktorí boli opýtaní otázkou so slovesom „rozbiť“, si mysleli, že autá idú rýchlejšie ako tí, ktorí boli opýtaní otázkou so slovesom „dotknúť sa“. Najväčší odhad, 40,8 míľ za hodinu, zaznamenali účastníci so slovesom „zrolovať“, nasledovalo sloveso „rozbiť“ (38,3 mph), „naraziť“ (38,1 mph), „kolidovať“ (34 mph) a „dotknúť sa“ 31,8 mph. Inými slovami, svedectvo očitého svedka môže byť ovplyvnené spôsobom, akým sú kladené otázky.1.

Zdroj: BoredPanda | topdesat

b
Komentáre
Hore